Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO - Geomorfologický vývin - štvrtohory (13. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 23.9.2009

Reliéf kryštalinika

Reliéf jadrového kryštalinika sa viaže na osihotené kryštalické jadrá stredných Karpát. Sú ich stavebnými piliermi a vytvárajú mohutné masívy prevažne s pretiahnutými chrbtami, odhalené odnesením mladších usadených hornín z vrcholov popaleogénnych klenbohrasti, ktoré však majú väčšinou ešte staršiu históriu. Masívy z kryštalických hornín nejavia veTké rozdiely v odolnosti proti zvetrávaniu a erózii. Sú tu zastúpené rozličné typy hlbinných vyvrelín í premenených hornín, a to hlavne rôzne odrody granodioritov, rúl, dioritov, gabbier, diabasov, porfýrov, amfibolitov, svorov a fylitov. Hlbinné sopečné horniny (hlavne rôzne granodiority) prechádzajú častejšie do plášťa z kryštalických bridlíc širokým prechodným pásom, preto v reliéfe nevidieť náhlejšie prechody foriem medzi nimi.

No istý rozdiel tu predsa je. Granodiority pretínajú často zóny mylonitov. Na nich sa na chrbtoch vyvinuli sedlá a na stráňach dolinové zárezy a úvaliny. Medzi nimi menej porušené granodiority vyčnievajú zo siete zníženín na mylonitoch ako zaokrúhlené kopce, niekedy korunované granodioritovými skalkami alebo aspoň skupinami veľkých balvanov. Častejšie sa viažu takéto okrúhlasté kopce na pegmatity a prekremenené partie hlbinných telies, ktoré ťažšie zvetrávajú. V pohoriach, v ktorých granodioritové masívy v prostredí teplej neogénnej klímy podľahli hlbokému zvetraniu, ako napr, v Malých Karpatoch, v okolí Javorníkov, v okolí Zochovej chaty na Piesku, v Slovenskom rudohorí v okolí Detvianskej Huty, v ohybe Hornádu na sever od Košíc a v Žiari, neskoršie erózno-denudačné procesy odpreparovali odnesením väčšej časti desiatky metrov hrubej kôry zvetrávania spodný, iba navetraný horizont, charakteristický vyvetrávaním vel'kých granodioritových balvanov s typickým guľovitým rozpadom. Menej zvetrané partie tohto spodného horizontu vystupujú napr. v pramennej oblasti Ipľa v okrúhlastých vrchoch Bykova a Táňova, posiatych granodioritovými balvanmi.

Protikladom prihladených foriem sú bralovité hrebene a končiare Vysokých Tatier, husto rozčlenené na hroty, veže a na skalné žľaby. Tu sa totiž zvetrané úlomky neposúvajú po plochách strání a nezakrývajú ich ako súvislé kamenné moria. Pozdĺž puklín a mylonitových pásiem vypadávajú zo stien podťatých ľadovcami do dolín. Tak sa utvára divo rozbrázdený skalný labyrint stien, žľabov, pílovitých hrebeňov, veží a traverz, ohraničených puklinovými plochami.

V porovnaní s reliéfom granodioritových častí kryštalických masívov je reliéf na kryštalických bridliciach celkove hladší. Chrbty i stráne sú pretiahnutejšie, menej členité. No aj tu sa vyskytujú partie odolnejších hornín, na ktoré sa viažu na stráňach i na chrbtoch stupne i skalky s typickým bridličnatým rozpadom. Takéto hladšie formy tvarov povrchu charakterizujú prevažnú časť kryštalinika Slovenského rudohoria, Považský Inovec, masív Suchého v Strážovských vrchoch, masív Razdiela v Tríbeči atď.

Zdvojený hrebeň v Západných Tatrách

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť    6. časť    7. časť    8. časť    9. časť    10. časť    11. časť    12. časť    13. časť    14. časť    15. časť    16. časť    17. časť