Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO - Geomorfologický vývin - štvrtohory (1. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 2.9.2009

Tvary povrchu modelované ľadom

Od konca pliocénu sa klíma na území dnešného Slovenska ochladzovala. Ochladzovanie prerušovali teplejšie periódy. Premeny klímy, ktoré vyvolali priam revolučné zmeny v zložení rastlinnej pokrývky i živočíšstva, menili aj spôsoby modelácie tvarov povrchu Slovenska.

V chladných periódach štvrtohôr, ktoré sa nazývajú glaciály (ľadové doby), rozširoval sa zo Škandinávie na juh kontinentálny ľadovec, podobný dnešnému ľadovcu v Grónsku alebo v Antarktíde. Vedci sa zatiaľ nedohodli, či tri alebo štyri razy takto postúpil do severonemeckej, poľskej a ruskej nížiny. Najbližšie, až do vzdialenosti 30 km od hraníc Slovenska, postúpil kontinentálny ľadovec za tzv. mindelského (elsterského) glaciálu. Tam, kde sa končil, uložil mnoho sutiny z hliny, piesku a kamenia. To sú morény. Podľa morén a blúdivcov (bludných balvanov), ktoré ostali po rozmytých morénach, obsahujúcich červenú škandinávsku žulu, sa zistilo, že ľadovec v minulosti siahal až k Ostrave, ku Krakovu, Wieliczke a Bochni, teda až na úpätie Karpát. Bezmála taký istý rozsah mal škandinávsky Tadovec aj v období predposledného - risského -- zaľadnenia. V poslednej ľadovej dobe - wurmskej - bolo od nás jeho čelo vzdialené 270 km.

Slovensko sa v ľadových dobách nachádzalo v tzv. priľadovcovej (periglaciálnej) zóne. Vtedy sa u nás šírila tundra a chladná step s trsmi chladnomilných tráv, palín, dryádky a iných bylín, ako aj nízkych krov, lebo teplota krátkeho leta nestačila na to, aby vyrástli stromy. Nemecký geograf Hans Poser na základe štúdia stôp ľadových klinov v horninách odvodil priemerné mesačné teploty vzduchu, ktoré charakterizovali vo wurmskej dobe južné predhoria a úpätia našich Karpát (v °C).

Naše vrchy boli už vo sfére horskej sutinovej tundry bez súvislej rastlinnej pokrývky. Sutiny z kamenia, piesku a hliny - nadrobené z hornín mrazom - rozmŕzali cez krátke letá iba na povrchu, a vtedy stekali do dolín a na úpätia vrchov. Z najvyšších vrchov Slovenska sneh nezmizol ani v lete. Boli to tie časti karpatských. pohorí, ktorých hrebene a chrbty boli nad vtedajšou polohou trvalej snehovej pokrývky (čiara večného snehu).

Poloha čiary večného snehu sa pre posledný glaciál zistila podla stôp, ktoré po sebe zanechali horské ľadovce. Hranica trvalej snehovej pokrývky bola asi o 1000-1200 m nižšie než hranica predpokladaná pre súčasnosť. Na severných úbočiach a na stranách exponovaných k západu bola nižšie (1400-1650 m n. m.), na južných úbočiach a na stranách obrátených k východu vyššie (1520-1700 m n, m).

Nad hranicu trvalej snehovej pokrývky počas posledného zaľadnenia v Slovenských Beskydách vystupovalo Pilsko asi o 150 m, Babia hora o 320 m, Malá Fatra asi o 200 m, ďumbierska skupina Nízkych Tatier o 400-600 m, masív Kráľovej hole asi o 300-400 m, Západné Tatry o 600-700 m a Belanské Tatry asi o 500-600 m. Najviac, t. j. asi o 1000 m, prevyšovali hranicu uvalej snehovej pokrývky Vysoké Tatry, aj keď práve tu zaujímala najvyššiu polohu. Najväčšie plochy trvale pokryté snehom boli vo Vysokých Tatrách. Tam sa vtedy vyvinuli aj najväčšie horské ľadovce, ktoré dosiahli asi také rozmery ako dnešné ľadovce v Alpách. Vo významnejších tatranských dolinách mali v dobe posledného zaľadnenia (wurm) ľadovce takéto Okrem týchto ľadovcov bolo v Tatrách viac malých firnových ľadovčekov.

Južné úbočie malo viac ľadovcov a napriek južnej expozícii boli prevažne dlhšie. Ľadovcov dlhších ako 6 km bolo 12, z nich 8 na južnej a len 4 na severnej strane. Na severnej strane bol najväčší ľadovec v Bielovodskej doline - dlhý 13 km a hrubý 280 m. Dĺžkou (12,5 km) a hrúbkou (250 m) sa mu blížil ľadovec v Kôprovej doline na južnom úbočí pohoria.

Príčina toho, že južná strana bola viac zaľadnená, tkvie vo väčšej výške zberných kotlov ľadovcov v zadných častiach dolín. ľadovce sa vyvíjali nad hranicou trvalej snehovej pokrývky zo snehu, ktorý sa tam netopil. Tam sa hromadil aj lavínami z hrebeňov. Menil sa na firn a ľadovcový ľad. Keď jeho hrúbka narástla, dal sa ako plastická hmota vplyvom gravitácie do pohybu dolu dolinou. Pôsobením horizontálnej zložky tlaku a odnášanej tvrdej horninovej drviny ľadovce erodovali aj boky svojich dolín. Závery dolín rozšírili, ale rázsochy a hlavný chrbát Tatier postupne zúžili a premenili na úzke brdovité hrebene.

Ľadovce dvoch susedných pramenísk miestami čiastočne alebo aj úplne zničili deliaci hrebeň, spojili sa a vytvorili široké zložené ľadovcové kotly (kary, cirky). Všade, kde sa zo snehu tvorili ľadovce, ostali po nich takéto vysoko položené kotly. Zložené kotly sú v závere Malej Studenej doliny, Veľkej Studenej doliny a v zadnej časti doliny Zlomísk. Aj Hincovo, Žabie a Roháčske plesá ležia na plošinách zložených kotlov. Na severnej strane Tatier sa spojili kotly v zadnej časti Bíelovodskej doliny. Hrubá veža medzi Litvorovou a Svišťovou dolinou je izolovaným zvyškom kedysi súvislej skalnej priečky. Širokú kotlovú plošinu vytvoril ľadovec v zadnej časti doliny Piatich poľských stavov. V dolinách južných úbočí Vysokých Tatier sa kotly zoskupujú vo výškach od 1600 do 2200 m n, m. Na severnej strane pohoria sa zoskupujú vo výškach od 1500 do 2000 m n. m. ľadovce podhĺbili kotly severnej strany 150-200 m pod úroveň kotlov južnej strany. Súvisí to sčasti s tým, že južná strana je vcelku vyššia následkom asymetrického zdvihu pohoria, a čiastočne aj s tým, že na severnom svahu bola v období posledného zaľadnenia hranica trvalej snehovej pokrývky nižšie.

Ľadovce nerovnako erodovali tieto kotlové plošiny. Tvrdé partie hornín iba ohladili a zaokrúhlili. Kde bola hornina silnejšie porušená a rozpukaná, tam vyhĺbili niekedy až udivujúco hlboké skalné panvy plies. Najhlbšie sú panvy Veľkého stavu (87,5 m) a Čierneho stavu (84 m) v poľských Tatrách. V našej časti pohoria je panva Velikého Hincovho plesa 55 m hlboká, panva Nižného Terianskeho plesa 44 m a panva Nižného Temnosmrečinového plesa 38 rn hlboká. Podobne vzniklo v ľadovcových kotloch Päť spišských plies, Sesterské plesá, Batizovské pleso, ľadové a Dračie pleso, Žabie plesá pod Rysmi, Wahlenbergove plesá, Zelené pleso pod Kriváňom, Kačacie a Zmrzlé pleso, České pleso, Žabie pleso bielovodské, Jamnické pleso, Roháčske plesá a veľa iných plies.

Nízke Tatry - ľadovcová dolina.
Foto: Janka Plávková

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť    6. časť    7. časť    8. časť    9. časť    10. časť    11. časť    12. časť    13. časť    14. časť    15. časť    16. časť    17. časť