Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO - Geomorfologický vývin - štvrtohory (9. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
14.9.2009

Niektoré formy svahových pohybov

Zosuvy postihujú najčastejšie plášť zvetralín, ale tam, kde sú výhodné podmienky, aj nezvetrané horniny. Podmienkou zosúvania je, aby zemská príťažlivosť na svahu nadobudla prevahu nad silou súdržnosti zeminy a premohla jej trenie. To sa stáva, ked sa svah zväčší, napríklad poderodovaním riekou, umelým podkopaním a pod., keď sa zmenší súdržnosť zeminy, napríklad ked voda premáča zeminu i povrch nepriepustného ílovitého podložia.

Na Slovensku zosuvmi veľmi trpia stráne budované z flyšových hornín. Tu sa zosúvajú hlavne ílovito-hlinité svahoviny, ale často aj nezvetraná hornina po silne prevlhčených ílovcoch. Zosúvanie je časté aj v bradlovom pásme, kde ho podmieňujú vrchnokriedové slienité bridlice a slieňovce. Najčastejšie sa tu vyskytujú tzv. plošné zosuvy, ktoré sú plytšie a zasahujú prevažne pôdny profil, no sú aj hlboké zosuvy pozdĺž rotačných šmykových plôch a zosuvy prúdové, ktoré vznikajú v prameniskách dolinových zárezov pri silných zrážkach a topení snehu a pohybujú sa ako prúdy po dnách týchto zárezov. Poľnohospodári v Javorníkoch, na Kysucíach, Orave, v Spišskej Magure, v Sarišskej vrchovine, v Nízkych Beskydách, ale aj v kotlinách budovaných flyšom, ako je Liptovská, Hornádska a Žilinská kotlina, poznajú tento škodlivý jav pod miestnymi menami, napr. zatrhnuté, úšmyk a úšust.

Azda každá väčšia stavba založená na flyši zápasila s týmto problémom, ktorý obyčajne nepríjemne zvyšoval jej náklady. Známe sú ťažkosti spojené s asanáciou zosuvov na preložke železničnej trate pri Nosickej priehrade, pri stavbe Hričovskej priehrady a novšie aj pri projektovaní priehrady pri Liptovskej Mare. Roku 1961 postihla katastrofa kopaničiarsku osadu patriacu k Riečnicí na Kysuciach. A. Záruba opísal prúdové zosuvy z Lysianskeho priesmyku, kde r.1937 pri Dubkovej po prudkom topení sa snehu vznikol zosuv dlhý 960 m, ktorý premiestnil asi 120 000 m3 zeminy. Väčšie kryhové zosuvy vo flyšovom pásme zahradili dná dolín tak, že tu vznikli jazerá. Takého pôvodu je jazero v chotári Chlebnice na Orave, jazero pri Osturni v Spišskej Magure a jazero Baňúr pri Jakubanoch v Levočských vrchoch. Jazero nad dedinou Jazersko v Spišskej Magure vzniklo na poklesnutej kryhe vo veľkom zosuve, ktorý podla J. Drdoša zasiahol i hlavný chrbát pohoria, znížil ho asi o 30 m a posunul 0 100 m na juh.

Mohutné zosuvy sa vyskytujú na obvodoch našich sopečných vrchov, kde sa sopečné, dosiaľ nedostatočne skonsolidované horniny nakopili na flyš (Vihorlat, Popričný, Kremnické vrchy nad Handlovou a nad Králikmi) alebo ešte častejšie na plastické sedimenty neogénu. Vrúbia úpätie Vtáčnika nad Hornonitrianskou kotlinou a zasahujú aj do samého pohoria, kde sa lámu mohutné kryhy sopečných prúdov a pokrovov brekcií, zliezajúce po vodonosných tufitoch. Veľká katastrofa postihla Handlovú v zime roku 1960-1961, keď sa na úpätí Kremnických vrchov zosuli po flyši kryhy svahových sutín. Zanedbalo sa tu odvodňovanie pozemkov a po silných dažďoch oživli staré zosuvy na ploche asi 1 km2. Dosiahli dĺžku skoro 2 km a premiestili 21 mil. m3 ílovito-hlinito-kamenitej zeminy. Zosunuté kryhy znížili terén až o I S m a vyzdvihli koryto Handlovky o 10 m. Zosúvanie zasiahlo horniny až do hĺbky 33 m. Hĺbkovými vrtmi zistili, že pleistocénne zosuvy tu kedysi siahali až do hĺbky 100m. Posledné zosuvy zničili mnoho budov a premiestnili hradskú o 30 m.

zosuv
Zosuv zeminy

Z času na čas sa v mohutných kryhách zosúvajú sopečné horniny a ich sutiny na východnom svahu Kremnických vrchov v okolí Králik po vodonosných plastických treťohorných. sedimentoch. Takéto zosuvy sutín, nahromadených v kryhách pod úpätím sopečnej blžskej tabule, prebiehajú po slieňovcoch Rimavskej kotliny nad Blhom, po neogénnych ílovcoch a íloch a tufitoch na obvode Slanských vrchov, po neogénnych íloch a paleogénnom flyši na obvode Vihorlatu a Popričného, po helvétskych slieňoch a po slieňovcoch na obvode Prešovských vrchov na sever od Prešova.

Na východnom úbočí Miliča v Slanských vrchoch je asi 2 km dlhý a 1 km široký kryhový zosuv, po ktorom ostala na stráni Orytého asi 30 m vysoká tržná stena. V chaoticky členenom povrchu zosuvového prúdu, zloženého z hlinito-kamenistej sutiny, vzniklo jazero Izra, výletné miesto Košičanov. Zosuli sa tu kryhy sopečných prúdov a brekcií po plastických tufitoch, na ktorých vystupujú pramene. Veľký zosuv z východného svahu Matragonu (1019) a Jedlitiky (870) vo Vihorlate zahradil dolinu potoka Okno. Za bariérou vzniklo hradené jazero Veľké okno a na chaotickom povrchu zosunutých krýh sopečných hornín sú močaristé zníženiny a jazero Malé okno.

Vhodné podmienky pre tvorbu zosuvov sú aj na neogénnych slienitých íloch, íloch a piesčitých íloch v našich kotlinách a nížinách, keď ich povrch rozrezala voda tak, že vznikli strmé svahy. Stretáme sa s nimi na Ipeľskej, Pohronskej, Žitavskej i Nitrianskej pahorkatine, v Rimavskej kotline a inde. Váh medzi Hlohovcom a Šintavou podťal na dĺžke asi 17 km Nitriansku pahorkatinu, zloženú z ílov a piesčitých ílov, prekrytých svahovými sutinami. Kryhy sa často i s podložím hlboko trhajú na kryhy, ktoré klesajú k Váhu. Takto zničili malú osadu Brehy a ohrozujú pás viníc. To sú len ukážky zosuvov, u nás veľmi rozšírených najmä na flyši. Niektoré sa konsolidovali a ich povrch sa zahladil, iné sú v pohybe, iné v stave prípravy na obnovenie.

Na vrchoch s hlbokými dolinami a strmými stráňami sa vyskytuje porušovanie súdružnosti hornín zapríčinené gravitáciou a horskými tlakmi, a to aj v pevných a masívnych horninách, ako sú žuly, masívne vápence, andezity a pod. Horské chrbty sa podľa predisponovaných puklín, starších poruchových línií a vrstvových plôch, viac-menej rovnobežných s priebehom horských hrebeňov a okrajom skalných stien, trhajú na kryhy. Tie sa veľmi pomaly rozsúvajú, čím vznikajú hlboké skalné trhliny, do ktorých preniká voda a účinky mrazu. Stá a tisícročia trvajúcimi kradmými pohybmi sa pripravuje pôda niekedy na náhle katastrofálne zrútenie skalných stien, čím vznikajú zlomiská. Hojne sa vyskytujú vo Vysokých Tatrách, kde ľadovce podťatím v dolinách znížili stabilitu hornín v rázsochách tak, že sa z času na čas rúcajú.

Zlomisko v Kôprovej doline pod Grúnikom má objem asi 3 mil. m3.Veľké sú i zlomiská v Studenej doline pri Bílikovej chate a po stranách turistického chodníka pred Malou Studenou dolinou. Gravitačné trhliny narušili hrebene Západných Tatier, Nízkych Tatier, Malej Fatry a Babej hory. Odlamovanie vápencových blokov spôsobuje, že ustupujú skalné zápole Muránskej planiny. Takto sa trhajú trosky vápencových súvrství chočského príkrovu na Strážove, na Kľaku, na Veľkom Choči a inde. Zlomisko, ktoré spadlo z Bobôt do Vrátnej doliny, sa prejavuje perejami potoka. Z nižších pohorí možno uviesť gravitačné narušenie vápencovej stráne pod vrcholom Marhata pri Piešťanoch. V Malých Karpatoch sa trhá stráň oproti Medeným Hámrom.

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť    6. časť    7. časť    8. časť    9. časť    10. časť    11. časť    12. časť    13. časť    14. časť    15. časť    16. časť    17. časť