Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO - Geomorfologický vývin - štvrtohory (7. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
11.9.2009

Tribeč, Žiar, Veľká Fatra

Riečno-dolinový kras sa vyskytuje na pohoriach pásma stredných Karpát. V Tríbeči sa vyskytujú malé jaskyne na Zobore i v samej Nitre. No významnejšia je Debnárova jaskyňa pri Malej Lehote. V Žiari sa nachádza celkom pekné krasové územie medzi Skleným a Ráztočnom. Sú tam vyvieračky, jaskyne a malý zvyšok planinového krasu s krasovými jamami na Rovniach. V severnej časti pohoria pri Vyšehradnom je dolina s vyvieračkou a travertínovými terasami. Vo Veľkej Fatre sa kras viaže ; najmä na vápence chočského príkrovu, v ktorom sú vápencové tiesňavy. Pri Bielom Potoku na zlome vystupuje vyvieračka, z ktorej sa uložili travertínové terasy. Žiaľ, tento pozoruhodný útvar ľudská bezohľadnosť narušila.

Na juhu v Harmaneckej doline, je jaskyňa Túfna a v Jelenci, v doline Starohorského potoka, je travertínová výplň, v ktorej voda vytvorila mladú travertínovú jaskyňu.

Nízke Tatry

Veľký počet jaskýň je v Nízkych Tatrách. Na južnej strane vyniká jaskyňa Izbica, známa v dĺžke 1,4 km. Neďaleko Podbrezovej rameno riečky Bystrej vytvorilo Bystriansku jaskyňu, dlhú 0,8 km. Je silne zahlinená. Menšie krasové územie s krasovými jamami je aj nad Hornou Lehotou a v menšej kryhe vápencov a dolomitov na južnej stráni Ďumbiera. Pri Šumiaci sa vyskytuje jaskyňa v Dubnej skale.

Na severnej strane Nízkych Tatier sú pásy strednotriasových vápencov širšie. Preto tu nechýbajú ponory a vyvieračky v žiadnej väčšej doline. No najznámejšie krasové útvary sú v Demänovskej doline. Naposledy ich opísal slovenský speleológ A. Droppa. Potok Lúčanka sa vo svojej suchej doline ponára do masívu z gutensteinských vápencov a priberá v podzemí prítok Palúčanku. Od vrchného pliocénu, tak ako sa postupne zarezávala do vápenca, vytvorila sústavu jaskynných poschodí až do výšky 140 m nad súčasným dnom doliny. Dokazujú to pozostatky žulového štrku, ktorý sem naniesla Lúčanka. Dosiaľ sa podarilo odkryť 12 km jaskynných chodieb.

Najznámejšia je jaskyňa Psie diery, do ktorej z povrchu siaha 74 m hlboká priepasť, jaskyňa Slobody, jaskyňa Mieru, jaskyňa Vyvierania, Okno a Demänovská ľadová jaskyňa. Prístupná je jaskyňa Slobody, ktorá vyniká bohatstvom foriem, farebnosťou kvapľových útvarov a velikými dómami, ako aj podzemným riečiskom Lúčanky. Podzemný svet v Demänovskej doline spolu s Múzeom Slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši, ktoré budoval najmä V. Benický, patria medzi najatraktívnejšie objekty cestovného ruchu.

V susednej Svätojánskej doline je známych 21 jaskýň, z ktorých najdlhšia, Stanišovská jaskyňa, má asi 2 km. Vo vrchu Ohnište je 142 m hlboká priepasť. Menšie krasové územie s ponormi a krasovými jamami je aj južne od Važca. Biely Váh a jeho podzemný prítok vytvorili Važeckú jaskyňu, známu belostnou kvapľovou výzdobou a nálezmi kostí jaskynného medveďa.

Branisko

Na východnom Slovensku sa vyskytujú v Branisku nad Lipovcom ponory, vyvieračky a nepreskúmané jaskyne. Nad prielomom Hornádu je Ružinská jaskyňa. Spišský rodák Samuel Roth ako prvý v Uhorsku študoval osídlenie tohto územia človekom staršej doby kamennej podľa nástrojov z tejto jaskyne.

Malé Karpaty

V pohoriach vysokotatranského oblúka vynikajú bohatstvom krasu Malé Karpaty. V južnej časti kaňonovitá dolina Prepadlé sleduje niekoľkokilometrovú kryhu liasového vápenca. Potok prameniaci na Hutách sa prepadáva pod Banským Čistom a odtiaľ voda tečie asi 3 km pod hlavným chrbtom.Vystupuje vo vyvieračke nad Limbachom, teda na opačnom úbočí. Stupavský potok a jeho prítoky sa tu ponárajú na koncoch svojich slepých a poloslepých dolín. Nad Medenými Hámrami potok vystupuje v silnom prameni. Jaskýň je tu viac, no sú ťažko schodné. Úzky pás vápencov medzi Stupami a Pieskom nad Modrou sa prejavuje iba vyvieračkami a viacerými krasovými jamami.

Krasovými jamami je posiata vápencová plošina na Bielej skale. Z vyvieračiek pod ňou v Sološnickej doline sa uložil travertín v podobe bariér, ktoré dolinu terasovite rozčlenili. Mnoho krasóvvch jám i humov a viac jaskýň je v páse vápencov Vápennej na planine Baborská a na Pohanskej. V dolinách nad Plaveckým Podhradím a nad Plaveckým Mikulášom sú vyvieračky, z ktorých najznámejšia je Libuša. Osídlenie v staršej dobe kamennej sa dokázalo z jaskyne Deravá skala v Mokrej doline nad Plaveckým Mikulášom. Na východnom úbočí pohoria sú krasové javy v okolí Smoleníc a Lošonca s jaskyňou Driny, vytvorenou koróziou presakujúcej vody na križujúcich sa puklinách. V triasových vápencoch Brezovských vrchov v okolí Dobrej Vody sú suché doliny, krasové jamy, vyvieračky a jaskyne. Vyvieračka Mariáš sa dočasne stráca pri zemetrasení, ktoré Dobrú Vodu postihuje dosť často. Menšie územie s hojnými škrapmi, krasovými jamami, s kaňonom Hrabutnica, s vyvieračkou v Čachticiach a s novoobjavenou, ale ťažko dostupnou jaskyňou je aj na vápencoch skupiny Nedzí.

Považský Inovec

V Považskom Inovci sa vyskytuje krasový kaňon a vyvieračka pri Ratnovciach i jaskyňa Čertova pec, osídlená v paleolite.

Strážovské vrchy

Značnú rozlohu majú krasovatejúce vápence v Strážovských vrchoch, Tu sú krasové jamy, vyvieračky, ponorené toky a jaskyne v doline Bebravy v okolí Sipkova. Suché doliny, krasové jamy a vyvieračky sú aj v Rokoši a jaskyňa je pod vrcholom Strážova. Pri Mojtíne sú i fosílne krasové jamy, vyplnené bauxitom pred transgresiou eocénu. Málo známe sú jaskyne z Malej Fatry a Chočských vrchov, kde je hojnosť vyvieračiek. V Liptovských Lúčkach sa usadili travertínové hrádze. Skrasovatená je aj známa Prosiecka tiesňava.

Tatry

V Tatrách sa viaže kras na dogersko-malmsko-urgónske vápence vysokotatranskej jednotky, na strednotriasové vápence rôznych tektonických jednotiek a na muránsky vápenec. Množstvo vody, ktoré tu padne, zdôvodňuje výskyt výdatných vyvieračiek, dosahujúcich až 100 1/s. Vďaka usilovnosti speleológov je tu dnes známych mnoho jaskýň s celkovou dĺžkou chodieb 18,2 km. Z toho je na Slovensku len 3,24 km, ostatné sú v poľskej časti Tatier, a pritom na takej rozlohe vápencov ako v našej časti Tatier. Je to výsledok koncentrácie práce poľských speleológov a súčasne dôkaz, že rozsiahle vápencové terény u nás skrývajú ešte mnoho neznámych jaskýň, ktoré čakajú na ďalšie generácie m1adých slovenských objaviteľov. Z piatich jaskýň, dlhších ako 1 km, meria poľská Zimná jaskyňa v Chocholówskej doline 4 km. No jedinou tatranskou jaskyňou, bohatou na kvapľovú výzdobu a cennou aj turisticky, je naša Belanská jaskyňa, dlhá 1752 m. V Belanských Tatrách je ďalej Alabastrová jaskyňa, dlhá 910 m. Ostatné známe jaskyne, spolu 23, sú krátke.

Stredná z troch jaskýň v Novom je známa nálezom kostí bohatej fauny z posledného zaľadnenia. V Tichej doline je priepasť Kresanica. Na severozápadnom úpätí Západných Tatier v doline Studeného potoka je Brestovská jaskyňa s ponorným riečiskom dlhým 800 m.

Ostávajú ešte krasovatejúce jurské vápence bradlového pásma. Znaky krasovatenia má Veľký Manín nad Považskou Bystricou a Peniny. V Pieninách okrem suchých dolín a krasového okna je známa jaskyňa Aksamitka, osídlená už v paleolite. Jediný známy výskyt jaskyne v kryštalických karbónskych vápencoch je pri Ochtinej v Gemeri, vo vrchu Hrádok. Jaskyňa má jedinečnú výzdobu z aragonitu.

Travertíny

Na mnohých miestach Slovenska sa nachádzajú aj tvary, ktoré vznikli ukladaním travertínov z teplých prameňov, obsahujúcich mnoho rozpusteného uhličitanu vápenatého. Voda vystupuje do prameňov z hĺbky po zlomových poruchách. Významný pás travertínov sleduje zlomy pri južnom ohraničení pohorí tatranského oblúka, no viažu sa aj na priečne zlomy. Travertínové kopy a terasy sú na úpätí Malej Magury v Bojniciach. Bojnický zámok postavili na travertínovej kope, mesto na jednej z travertínových terás.

V Liptove sú známe travertínové terasy a kopy od Bešeňovej a od Troch Sliačov. Mnoho travertínových útvarov je na Spiši. Bariérové travertínové terasy a kopy sú vo Vyšných Ružbachoch. Misovité prameniská vody vo vrcholoch niektorých kôp sa zmenili v smrteľné nádrže kysličníka uhličitého. Dlhý rad travertínových kôp sleduje zlom, ktorý sa tiahne od Spišskej Teplice cez Gánovce a Ondrej. Travertínové kopy v Gánovciach sa stali svetoznáme bohatými nálezmi kostí cicavcov a zvyškov rastlinstva i nálezom odliatku mozgu neandertáloidného človeka z poslednej medziľadovej doby, uloženého v Národnom múzeu v Prahe. Ďalej na východe rad travertínov sleduje zlomy v okolí Spišskej Kapituly a Spišského Podhradia. Majú rôzny vek. Najstarší je travertín vrchu Dreveník. Poskytol odtlačky rastlinstva z pliocénu. Dnes je hlboko skrasovatený, je v ňom i jaskyňa. Pekné kopy travertínov s nádržami minerálnej vody sú na Sivej Brade.

Na Pohroní sú travertínové bariérové terasy uložené z termálnej vody v Sklených Tepliciach; v Poiplí sú zasa pekné travertínové kopy pri Dudinciach a Santovke.

Travertíny sa vyskytujú aj inde. Všetky majú značný význam pre štúdium vývoja rastlinstva a živočíšstva od konca pliocénu. Sediment totiž dobre konzervuje kosti a odtlačky rastlinstva i nástroje človeka, ktorého teplé pramene vždy priťahovali.

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť    6. časť    7. časť    8. časť    9. časť    10. časť    11. časť    12. časť    13. časť    14. časť    15. časť    16. časť    17. časť