Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO - Geomorfologický vývin - štvrtohory (12. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 19.9.2009

Reliéf bradlového pásma

Reliéf bradlového pásma má osobitný bradlový tektonický štýl s výrazným oddeľovaním plastických slieňovcov vrchnej kriedy od menej plastických vápencov a slienitých vápencov, ktoré tvoria izolované väčšie bradlá i drobné bloky tvaru podlhovastých šošoviek. Bradlá vystupujú v jadrách a z priamych vrás bradlového antiklinória. Obal týchto bradiel tvoria slieňovce vrchnej kriedy. Detailne zvrásnené vrstvy vrchnokriedových slienitých hornín (najmä púchovské sliene) podľahli na celej dĺžke bradlového pásma erózno-denudačným účinkom tak, že iba niekoľko kilometrov široké a niekoľko sto kilometrov dlhé bradlové pásmo sa ustálilo ako výrazná erózno-denudačná brázda.

Kde však tieto procesy odkryli z obalu slieňovcov rozmernejšie kryhy bradiel alebo kde sa tvrdé bradlá v mäkkorn vrchnokriedovom obale nahustili, tam sa povrch brázdy dvíha, lebo aj slieňovce sa medzi kryhami vápencov lepšie zachránili pred zmývaním. To je prípad vršatských bradiel, Pupovho vrchu, Penín a iných význačných bradiel. No najčastejšie tu výberová erózia a denudácia vypreparovali z hladkého zníženého slieňovcového povrchu malé osamelé ostré hrebienky, ba niekedy len podivné obrovské bloky so strmými sklonmi vrstiev, takže sú to vlastne vrstvové hrebene a hrebienky typu kozích chrbtov, ako napr. Krasina nad Dolnou Súčou, spišské bradlá nad Jarabinou a šarišské bradlá v okolí Kamenice. Tu všade tieto bradlové tvrdoše a tvrdošíky vystupujú z mäkkých slieňovcov zníženiny ako skamenené stáda.

Reliéf bradlového štýlu sa začína pri Podbranči na sever od Senice skupinou skaliek. Na jednej je hrad Podbranč. V okolí Turej Lúky, Moravského Lieskového a Bošáce sa bradlové tvrdoše zahusťujú. Vrch Jaktár (737 m) je bradlo väčších rozmerov. Malebné skalky zo slieňovcových mäkkých foriem vystupujú aj v prielome Vláry cez Biele Karpaty. Mohutnosťou vynikajú vápencovými úsypmi obložené vršatské bradlá. V ich malebnom prostredí sa nachádzajú dediny Vršatec, Červený Kameň a Lednica. V okolí Púchova má bradlové pásmo šírku až 21 km a prechádza na obidve strany Váhu. Z mäkko modelovaných foriem slieňovcov tu vystupuje Butkov (766 m), prerezaný epigenetickou dolinou, a západne od meandrov Váhu kozí chrbát bradla Klapy (647 m). Nad Považskou Teplou je to opäi mohutný kozí chrbát VeTkého a Malého Manína (891 a 810 m), rozrezaný epigenetickou Manínskou tiesňavou.

Podobnú tiesňavu vrezal malý Záskalský potok aj nad Záskalskou kotlinou cez antiklinálu Kavčej skaly, ktorá je príkladom doliny typu "cluse". Pri Žiline prechádza pásmo s bradlovým reliéfom na sever od Váhu. Kysuca rozdelila jedno veliké bradlo epigenetickou dolinou, keď zároveň z mäkkého slieňovcového obalu vymyla jeho dva vrchy: Rochovicu (640 m) a Brodňanku (711 m). V Kysuckej vrchovine sa vyskytujú bradlové kozie chrbry aj väčších rozmerov, ako Vreten (822 m), Steny, Ladonhora ( 1000 m), Veľhora (933 m), Pupov vrch ( 1094 m), Kozinec (994 m) a dalšie nad Terchovou a Zázrivou.

Erózno-denudačnú brázdu bradlového pásma sleduje aj dolný pozdĺžny tok Oravy a prítok Oravíc. Množstvo väčších, ale najmä drobnejších bradlových tvrdošov s ostrovmi lesa nad mäkkými odlesnenými plochami slieňovcových zníženín dáva tejto časti doliny osobitý svojráz, najmä v okolí Veličncj, Dlhej, Nižnej a Trstenej. Oravský zámok stojí tiež na takejto bradlovej skale.

Cez Podhale a poľskú časť severného Spiša prechádza bradlové pásmo opäť na náš Spiš. Dunajec v Pieninách prerezal najmohutnejšie jurské bradlá romantickou tiesňavou. Krásou tu vynikajú Tri koruny (982 m) na poľskej strane a Haligovské skaly (891 m) na našej strane, obklopené vápencovými úsypmi.

Východne od Penín v Ľubovnianskej a v Šarišskej vrchovine sa vyskytujú už len stredne veľké a drobné, obyčajne dlhé a úzke bradlové hrebienky na silne naklonených vrstvách. Sú to hrebienky typu kozích chrbtov. Ako kamenné stáda na mäkko modelovanom povrchu vrchnokriedových ílovcov zoskupujú sa najmä v okolí Litmanovej a Jarabiny. Jarabinský potok do jedného vyryl neschodný epigenetický kaňon so sústavou vodopádov a veľkých krútňavových hrncov. Tak ako Pieniny aj táto tiesňava patrí k obdivuhodným výtvorom erózie bradlového pásma. Treba ju preto chrániť. Podobný charakter reliéfu má aj okolie Kamenice v Šariši, kde sa bradlá začínajú tiesniť k úbočiu Čerchovských vrchov, ale v okolí Demjaty a Skrabského nad Topľou vystupujú opäť zo širšej brázdy.

Na jednom mieste zakryli bradlá sopečné hmoty Vihorlatu, ale znova a u nás naposledy vystupujú v skupine bradlových hrebienkov pri Podhorodi.

Bradlo Oravského hradu

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť    6. časť    7. časť    8. časť    9. časť    10. časť    11. časť    12. časť    13. časť    14. časť    15. časť    16. časť    17. časť