Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO - Vývoj bazénov a textúra riečnej siete (8. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 24.10.2009

Hnilec

Dĺžkou a úzkym tvarom je pozoruhodný bazén Hnilca. Táto rieka, sledujúc vrchol osi megaantiklinálne vypnutého Slovenského rudohoria, je veľmi stará, staršia ako toto vypnutie. Jej bazén sa zúžil v prospech Hornádu a Slanej.

Torysa

Severný výbežok Košickej kotliny skoncentroval vejár Torysy, Sekčova a Delne k Prešovu. Spojenie vejára Hornádu, Torysy, Olšavy, ku ktorému smerovala aj Ida, spôsobila kryha vystupujúca na južnej hranicí Slovenska. Vejár rozbiehajúcich sa dolín od ústia doliny Delne do Košickej kotliny je pozostatok premiestňovania sa Delne na veľkom náplavovom kuželi. Paralelná textúra siete, tokov na východnom a južnom predpolí Čerchovských vrchov, na východnom úpätí Bachurne v Sarišskej vrchovine a miestami aj v predpolí Slanských vrchov poukazuje na vývoj, pri ktorom sa vytvárali úpätné plošiny. Kosouhlú textúru riečnej siete v priestore prielomu Hornádu pod Margecanmi spôsobilo prispôsobenie sa prítokov smerom vrstiev a poruchám smeru SZ-JV.

Bodva

Bodva má na Slovensku výrazne skoncentrovanú sieť k Žarnovu a Turne nad Bodvou, lebo kotlina tu azda až dosial relatívne klesá. Sem sa zbiehajú kosákovito zahnuté toky Idy, Čečejovského potoka, Bodvy, ďalej Hájsky potok, Zádielsky potok a Turňa. Koncentráciu spôsobila aj vystupujúca pohraničná hrasť. Pred vrchným pliocénom tiekli spomínané toky asi priamo na juh, každý samostatne. Výraznú vejárovitú textúru samého Čečejovského potoka spôsobila rýchlejšia tvorba veľkých podhorských náplavových kužeľov Bodvy a Idy pod úpätím Slovenského rudohoria.

Ich kužele stiesnili dolnú časť bazénu Čečejovskčho potoka. Najmä Ida prekladala na kuželi koryto a zanechala stopy rozbiehavej vejárovej textúry. Napokon bifurkovala do Hornádu.

Slaná

Slaná na území Slovenska dosiahla dnešnú koncentráciu svojho bazénu v mladšom pliocéne. V staršom pliocéne tiekla Rimava, Slaná a ich prítoky, t. j. Štítnik, Muráň, Turiec a Blh, rovnobežne po zarovnanom povrchu naklonenom na juhojuhovýchod, priečne na smer štruktúrnych línií. Po panóne sa oproti povrchu Rimavskej kotliny vyzdvihlo pohraničné pásmo Cerovej vrchoviny a Bukové vrchy, a to spôsobilo obrátenie Rimavy k Slanej a koncentráciu riečnej siete. Vo štvrtohorách sa rieky premiestňovali. Rimava na úseku od Hrachova po Jesenské, ako aj Blh na východ, Slaná v kotline zasa na západ, Rimava pod Jesenským na juh.

Tak sa vyvinula asymetria priečnych profilov dolín a niektoré presuny rozvodia. Boj o rozvodie zaznamenáva jeho skľukatenie medzi Blhom a Ťažkým potokom. Riečka Gortva svojím meandrom načapovala pri Petrovci horný tok Hostického potoka. Väčší spád Slanej a jej prítokov, stekajúcich po južnom sklone megaantiklinoriálnej klenby Západných Karpát, spôsobil, že sa prameňmi poderodovali pod vysoko položené doliny Hrona a Hnilca. Prameň Rimavice presunul rozvodie na úkor Kamenistého potoka: Dobšinský potok sa zahĺbil až 280 m pod dolinovú os Hnilca a priblížil sa k nej zboku na vzdialenosť 1 km. Túto priaznivú okolnosť úspešne využíva hydrocentráľa pri Dobšinej.

Riečna sieť v kotline má paralelnú textúru, charakteristickú pre úpätné plošiny. Perovitú textúru riečnej siete väčších prítokov Rimavy a Slanej v Slovenskom rudohorí narúšajú iba niektoré prítoky, prisp8sobenč smerným tektonickým poruchám a smerom vrstiev. Takéto prítoky nájdeme v okolí Muráňa a Tisovca.

Horný tok Hnilca pri Stratenej

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť    6. časť    7. časť    8. časť    9. časť    10. časť