Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO - Vývoj bazénov a textúra riečnej siete (5. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 14.10.2009

Hron, Slatina

Hron má slabo rozvinutý bazén. Iba krátke, viac-menej rovnobežné a na smer dolinovej osi prevažne kolmé prítoky režú úbočia pohorí na paralelné rázsochy. Po Banskú Bystricu tečie Hron po dĺžke popaleogénneho megasynklinálneho koryta medzi Nízkymi Tatrami a Slovenským rudohorím. Staršie štruktúrne línie reže pod ostrým uhlom. Tieto štruktúry a zlomy, podľa ktorých sa v neogéne prepadla naprieč Breznianska kotlina, spôsobili, že sa v priestore na východ od Poľany a v samej

kotline vyvinula pravouhlá textúra riečnej siete. Dolný úsek Kamenistého potoka, Osrblianka, Bystrá i ostatné prítoky Čierneho Hrona sú doliny pozdĺžne, prispôsobené smeru veporidnej koreňovej zóny. Horný úsek Kamenistého potoka, Rohozná, Č:ierny Hron a iné potoky sú priečne, naložené na zlomy.

V tortóne sa Prahron vlieval pravdepodobne niekde v priestore Slovenského stredohoria do zálivu tortónskeho mora. V pliocéne odvodňoval prietokové jazerá vo Zvolenskej, Pliešovskej a Žiarskej kotline. Stredný úsek doliny preto nemôže byť starší ako sarmat, ale ani mladší ako starší pliocén (panón). Pravouhlé zmeny smeru v Banskej Bystrici, pod Zvolenom a v Žiarskej kotline predurčili zlomy, ktoré ohraničujú Zvolenskú a Žiarsku kotlinu. Im sa prispôsobila aj Neresnica, Slatina a Lutila.

Slatina má nesymetricky rozvinutý bazén. Na vonkajších úbočiach Poľany má radiálnu-rozbiehavú textúru riečnej siete, charakteristickú pre mladé stratovulkány, na vnútornej strane sa zachovala zbiehavá textúra riečnej siete, sformovaná v erózne rozšírenej kaldere, do ktorej vnikla Hučava. Hučava zanechala po pliocénnom smerovaní k Sebedínu a Čerínu vejár opustených dolín, ktoré postupne založila na náplavovom kuželi pod západnou pätou Poľany. Počiatkom pleistocénu, keď začala Slatinská kotlina klesať, obrátila Hučava svoj tok na juh, kde zanechala ďalší vejár dolín po prekladajúcom sa koryte na náplavovom kuželi. Podobný vejár degradovaných dolín a ochudobnených tokov sa vytvoril aj na náplavovom kuželi Lutily v Žiarskej kotline. Lutila svojím kužeľom zatlačila Hron pod pätu Štiavnických vrchov. Sama sleduje zlom na päte Kremnických vrchov.

Hron tečie od Breznice po Kozárovce po inej zlomovej poruche, ktorá delí Vtáčnik od Žiarskej kotliny. Na rovnobežných poruchách tečie aj horná časť Žarnovického potoka a Novobanský potok. Ostatné potoky na ne kolmé po obidvoch stranách Hrona na tej istej línii smeru ZSZ - VJV do tvárajú pravouhlú textúru riečnej siete tohto úseku Hrona.

Pod Kozárovcami prerezáva Hron naprieč koniec Štiavnických vrchov, ktorý odkryl spod neogénnych usadenín. To je tzv. Slovenská brána. Názor, že Prahron odtiaľ tiekol ďalej smerom na JZ, sa ešte nedokázal. Isté však je, že na počiatku pleistocénu tiekol pod východným úpätím Pohronskej pahorkatíny. Na svojich náplavoch postupne potom kĺzal na východ na vzdialenosť 12 km. Prítoky z Pohronskej pahorkatiny utvorili za ním riečnu sieť paralelnej textúry. Lavobočné prítoky, t. j. Čajkovský potok a Sikenica, nemôžu hneď ústiť do Hrona, lebo ten si rýchlejšie dvíha koryto na vlastných nánosoch. Dlho tečú v zníženom, zamokrenom páse územia pozdĺž Hrona, pričom zbierajú aj vodu, ktorá sem presakuje z Hrona cez jeho riečny val.

Slatina

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť    6. časť    7. časť    8. časť    9. časť    10. časť