Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO - Vývoj bazénov a textúra riečnej siete (7. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 22.10.2009

Tisa

Tisa zbiera slovenské rieky až na území Maďarska. Jej horný tok v Marmarošskej kotline sa vyvinul už koncom miocénu, a1e na Dolnej zemi je to rieka veľmi mladá, predlžujúca sa sem za ustupujúcim levantským jazerom (vrchný pliocén). Až do najnovších čias menilo jej koryto - nespútané umelými hrádzami - rýchlo a podstatne svoju polohu. Pod výtokom z Karpát v staršom pleistocéne tiekla priamo na juhozápad a naniesla tam veľký náplavový kužeľ. Neskôr začala viac klesať severnejšia časť Dolnej zeme pod úpätím Karpát a Tisa presunula koryto na sever. Pred jej poriečnym valom v ohybe pri Čiernej nad Tisou uhýba Latorica a spolu s ostatnými východoslovenskými riekami sa koncentruje ako vejár zdrojníc Bodrogu.

Bodrog

Históriu vývoja bazénu Bodrogu v horskej časti možno odvodiť od charakteru horných úsekov; tokov Laborca, Ondavy a Tople. Tie sa prispôsobili pruhom flyšu ílovcového vývoja. Topľa má takýto smer po Kurimu, Ondava zhruba po Stropkov a Laborec po Medzilaborce. Tu, blízko hlavného karpatského chrbta, sú to rieky pozdĺžne. Takýto charakter si vdaka priaznivejším okolnostiam zachovali rieky poľského úbočia Karpát, ako San, Vislok a horná Ropa.

Aj naše spomenuté zdrojnice Bodrogu tiekli v širokých, vývojove starých dolinách. Kde-tu sa prerezávali priečne cez pruhy pieskovcov do iného pruhu ílovcového flyšu. Zdvih Karpát v pliocéne a najmä silné prepadávanie sa výbežku Dolnej zeme, siahajúceho do blízkosti hlavného chrbta Karpát, spôsobili zmenu sklonu a zväčšenie spádu na juh k výbežku Dolnej zeme. Potoky stekajúce týmto smerom zväčšili výmoľ a spiatočnou eróziou podkopali sa pod pramene starších pozdĺžnych tokov a postupne ich pirátsky načapovali na juh. Tento proces sa doteraz neskončil, ako ukazuje pirátstvo Udavy hroziace poľskej riečke Oslave.

Namiesto pozdĺžnej, v podstate mrežovitej textúry riečnej siete, zachovanej doteraz v hornej časti bazénu Ondavy a Tople, vyvinul sa vejár väčších riek z Tople, Ondavy a Laborca. Zbližujú sa do úzkeho priestoru medzi Slanskými vrchmi a Vihorlatom, v ktorom sa hlboko prepadli odolnejšie členy stavby Karpát. Spomenutý vejár je zložitý, lebo aj Laborec a Ondava vytvorili vlastné vejáre riek.

Po opustení vrchov majú zdrojnice Bodrogu tendenciu tiecť dlho rovnobežne. Slabšie rieky a potoky nanášajú do korýt menej splavenín. Nestačia tak rýchlo dvíhať svoje korytá pri zanášaní Východoslovenskej nížiny. Preto sa dlho nemôžu zlievať. Takto sa správa Latorica voči Tise a Trnava voči Ondave.

Potoky z južného sklonu Vihorlatu a Popričného, odvodňujúce i podvihorlatské blato, kde je dnes vodná nádrž Šírava, nútia riečne valy Uhu a Laborca koncentrovli sa do vejára Čiernej vody. Charakteristickým znakom riek v nížine, pokiaľ ich nezregulovali, je meandrovanie.

Hornád

Hornád po Kysak, Torysa po Veľký Šariš, Svinka po Kojatice a celý Hnilec tečú pozdĺžnymi dolinami západovýchodného smeru. Sú to ich staré úseky, ktoré sa vyvinuli už v miocéne. i Blízko Košickej kotliny sa zahýbajú na juh (s výnimkou Hnilca), prispôsobujúc sa smeru mladších poklesov a zlomov. Podla štrku zo starších sedimentov neogénu Východoslovenskej nížiny, ktoré pochádzajú zo Slovenského rudohoria, sa usudzuje, že tieto rieky pred pliocénom tiekli ako pozdĺžne do Východoslovenskej nížiny. Ked sa počas mladšej fázy andezitového vulkanizmu nakopili Slanské vrchy a prehradili riekam cestu, strhla ich prepadávajúca sa Košická kotlina na juh. Severojužný smer má aj Olšava.

Najvyššia časť riečnej siete v hranovnickej priekopovej prepadline sa začala pridružovať k Hornádu až niekedy na rozhraní pliocénu a pleistocénu. Bystrá a Vernársky potok tiekli v pliocéne z Nízkych Tatier do Popradu. Gánovský potok ešte neexistoval. Keď sa potom medzi Hranovnicou a Popradom podla zlomov západovýchodného smeru zdvihla hrasť Dubiny, spomenuté potoky zanechali svoje staré doliny a obrátili sa na východ po dĺžke klesajúcej Hranovnickej priekopy. Rozvodie medzi Hornádom a Popradom dosial nie je ustálené. Rýchlejšie sa zahlbujúci Gánovský potok postupne pirátsky načapoval niektoré prítoky Popradu do Hornádu.

Oblasť boja o rozvodie medzi Popradom a Hornádom má pravouhlú riečnu textúru, prispôsobenú na zlomy. Má ju aj Torysa v Levočských vrchoch v okolí Torysiek a Svinka vo Svinianskej vrchovine. Potoky južného úbočia Levočských vrchov sa vejárovite koncentrujú do eróznych kotlín, rozšírených v ílovcovom flyši pod Levočou, pri Hrhove a Spišskom Podhradí. Dva potoky prerazili horskú hradbu Čiernej hory, využijúc priečne tektonické poruchy.

Prielom Hornádu

Prielom Hornádu

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť    6. časť    7. časť    8. časť    9. časť    10. časť