Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO - Vývoj bazénov a textúra riečnej siete (1. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 7.10.2009

Vývoj bazénov a textúra riečnej siete

Riečne bazény na Slovensku sa od vrcholu klenby Západných Karpát skláňajú na všetky strany. Bazény riek tečúcich na západ alebo na východ majú tvary dlhých oblúkov, zhruba zhodných s priebehom geologických pásiem. Len mladšie, dolné úseky bazénov sa nepridržiavajú ich smeru.

Takéto oblúky tvaru ohnutého vtáčieho pera vytvárajú bazény Váhu, Nitry, Hrona, Hornádu, Torysy, Tople a čiastočne aj bazény Dunajca a Popradu. Bazény Ipľa a Slanej, ktoré sa skláňajú spočiatku na juh, nemajú tvar oblúkov, ale sú široko rozvinuté. No tvary oblúkov si zachovali aspoň dolné úseky ich riečnych osí.

Prevažná časť ich prítokov je priečna vzhľadom na priebeh štruktúrnych elementov stavby Západných Karpát. Rozloženie vodnej eróznej siete (textúra riečnej siete) na Slovensku je hlavne perovité. Platí to, pravda, v hrubých črtách, v detailoch je mnoho odchýlok.

Dva najväčšie a z hľadiska vývoja najzaujímavejšie riečne bazény, bazén Váhu a bazén Dunajca, sa najväčšmi rozširujú vo vrchole západokarpatskej klenby. Takéto bazény s rozložitou, dobre organizovanou riečnou sieťou majú veľmi staré toky. V mlado vyzdvihnutých pohoriach majú spočiatku prevahu rieky prispôsobené tektonike, no ako sa povrch znižuje a zarovnáva, riadiacu úlohu preberajú postupne toky, ktoré sa umiestili na pruhoch mäkších hornín. Pred novším vyzdvihnutím a rozčlenením boli naše Karpaty silne zarovnané. Na zarovnanom povrchu sa hlavné rieky prispôsobili pruhom mäkších hornín. Táto riečna sieť, v podstate subsekventná, pretrvala sčasti aj novší silný zdvih a tektonické rozčlenenie západokarpatskej klenby v ponte a vo vrchnom pliocéne.

Spomenuté vlastnosti našej riečnej siete veľmi uľahčili styk a rozvoj dopravy zo západného sklonu karpatskej klenby na východný sklon a spojenie východného Slovenska so západným tromi až štyrmi rovnobežnými cestami, ktoré vnútri Karpát prechádzajú systémami pohodlných vnútrohorských kotlín a erózno-denudačných brázd.

Táto skutočnosť pri dvojakom sklone nášho územia uľahčovala styky ľudí a formovanie sa slovenského etnika v severnom Uhorsku v slovenský národ. Po ustanovení Československej republiky, pretiahnutej v západno-východnom smere, sa v dolinách riek postupne zdokonalila dopravná sieť.

Iná význačná vlastnosť riečnej siete západokarpatského priestoru je, že recipienty, ktoré zbierajú rieky z karpatskej klenby, ju vôkol obopínajú ako prsteň. Je to Dunaj s Moravou, Tisa s Bodrogom, Visla a Odra. Zaujali polohu v obvodových nížinách v predpolí karpatskej vysočiny. Sem sa predĺžili až potom, keď zo zníženín - počnúc sarmatom a končiac pontom - ustúpilo more. Hlavné rieky obopínajúce karpatskú vysočinu sú teda mladšie ako rieky v Karpatoch.

Liptovská kotlina s tokom Váhu. Foto: rs

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť    6. časť    7. časť    8. časť    9. časť    10. časť