Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO - Pramene (6. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
7.4.2010

Štvrtohotné uloženiny

Štvrtohotné uloženiny zaberajú na území Slovenska veľké plochy. Nie všetky poskytujú vhodné podmienky pre vznik podzemnej vody, či už pre zlú priepustnosť (spraše, sprašové hliny), alebo pre malú mocnosť a nesúvislý výskyt. Pre podzemnú vodu majú najväčší význam riečne, ľadovcovo riečne a ľadovcové sedimenty, viate piesky, prípadne rozsiahle a mocné pokrovy rôznych sutín. Z riečnych uloženín najbohatšie zásoby podzemnej vody sa vyskytujú v sedimentoch vyplňujúcich najmladšiu časť riečnych dolín v podobe tzv. aluviálnych nív. Ich materiál sa skladá zo štrkov, pieskov a hlín. Od rozsahu, mocnosti a priepustnosti týchto uloženín závisí aj množstvo podzemnej vody v nich. Je logické, že hlavné rieky si vytvorili širšie a hrubšie nivy ako ich prítoky.

Rozsah nív a mocnosť štrkov a pieskov narastajú spravidla smerom po toku. Rieky na území Slovenska sa na ceste od prameňa k ústiu často prelamujú cez horské hrebene, kde si mohli vytvorili len úzke a tenké nivy, a pretekajú cez kotliny, v ktorých zas mali možnosť uložiť značné množstvo materiálu na veľkých plochách.

Mocnosť štrkopieskového materiálu v nivách riek je veľmi rozdielna, a to tak v pozdĺžnom, ako aj v priečnom profile, čo výrazne vplýva i navýskyt podzemnej vody. Na ilustráciu uvedieme niekoľko príkladov. Niva Popradu v Popradskej kotline je hrubá 2-7 m; niva Váhu v Liptovskej kotline 4-12 m,v Turčianskej asi 17 m, v 2ilinskej 4-18 m, v kotlinách stredného Považia 2-15 ma v Podunajskej nížine 8-30 m; niva Nitry pri Prievidzi okolo 10 m, pri Nových Zámkoch až 30 m; niva Hrona v Horehronskom podolí 2-10 m, vo Zvolenskej kotline 5-30 m, v Podunajskej nížine 7-20 m; niva Rimavy a Slanej v Rimavskej kotline 3-8 m,

Hornádu v Hornádskej kotline 2-10 m,v Košickej 5-12 m; niva Moravy v Záhorskej nížine prevažne asi 10 m, na niektorých úsekoch i viac, napr. pri Kútoch až 40 m. Od niekoľkých metrov až po desiatky metrov mocné sú uloženiny v nivách riek Východoslovenskej nížiny. Zaujímavé po tejto stránke sú aj uloženiny Dunaja v Podunajskej nížine. Na Žitnom ostrove juhovýchodne od Bratislavy dosahuje ich mocnosť 1O-15 m, pri Čilistove vyše 150 m, medzi Čilistovom, Dunaj. Stredou a Gabčíkovom 200 m, vo východnej časti Žitného ostrova len niekoľko metrov a medzi Komárnom a Štúrovom 5-12 m. Nerovnaká rozloha aluviálnych nív, menlivá hrúbka a priepustnosť zvodnených štrkov a pieskov spôsobujú, že v týchto riečnych uloženinách nie sú rovnaké podmienky pre výskyt podzemnej vody. Dokazujú to veľmi rozdielne hodnoty výdatnosti jednotlivých hydrogeologických vrtov,ktoré dosahujú od niekoľkých dl/s až po viac desiatok l/s. Tam, kde zvodnená vrstva zaberá značne veľkú a súvislú plochu a je dobre priepustná a mocná, dosiahli pri hydrogeologických vrtoch veľkú výdatnosť, napr. na Žitnom ostrove 100-150 l/s, pri Piešťanoch 30-40 l/s.

Podobná výdatnosť sa zistila aj v kotlinách stredného Považia, pri Tepličke nad Váhom až vyše 100 l/s... Keď sú štrky a piesky v nivách tenšie a menej priepustné, sú v nich menšie zásoby podzemnej vody a poskytujú najviac len niekoľko l/s z vrtov. Nerovnakosť petrografického zloženia uloženín v nivách riek, rozličné podmienky pre cirkuláciu podzemnej vody, väčšia či menšia súvislosť s povrchovými tokmi i viaceré iné činitele spôsobujú, že chemické zloženie podzemnej vody je tiež rôzne.

Všeobecne prevládajú kalciovo - karbonátové vody s celkovou mineralizáciou prevažne 200-300 mg/l. Lokálne je mineralizácia podstatne vyššia. Je to tak obyčajne vo väčšej vzdialenosti od riek a v miestach menšej priepustnosti, e tým i pomalšej cirkulácie podzemnej vody. Napríklad v južných častiach Podunajskej nížiny dosahuje celková mineralizácia na niektorých lokalitách aj vyše 2000 mg/l.

Značné množstvo podzemnej vody sa viaže aj na riečne uloženiny, ktoré sa vyskytujú vo forme riečnych terás vo viacerých stupňoch niekoľko metrov až desiatok metrov nad hladinou dnešných tokov. Pekné terasy sa zachovali napr. pozdĺž Váhu v Liptovskej, Turčianskej a Žilinskej kotline i v kotlinách stredného Považia. Vytvorila ich aj Nitra v Hornonitrianskej kotline a v Podunajskej nížine, Hron najmä vo Zvolenskej a Žiarskej kotline a v širokom páse na pravej strane južne od Kálnej v Podunajskei nížine, Rimava a Slaná v Rimavskej kotline, Hornád v Hornádskej a najmä v Košickej kotline. Známe sú tiež terasy Dunaja medzi Komárnom a Štúrovom a systém terás Moravy na Záhorí. Vo Východoslovenskej nížine sú terasy len na pravej strane Tople severne i južne od Trebišova a v okolí Michaloviec po obidvoch stranách Laborca.

Riečne terasy existujú, nie však v takom rozsahu, aj pozdĺž ostatných menších tokov. Oproti aluviálnym nivám zvodnené vrstvy v riečnych terasách nezaberajú také rozsiahle a súvislé plochy, väčšinou je menšia aj ich mocnosť a priepustnosť. Okrem toho ich často pokrýva aj niekoľko metrov hrubá vrstva nepriepustného materiálu, ako je spraš, sprašové hliny a pod., ktorý sťažuje doplňovanie zásob podzemnej vody. Preto z hľadiska výskytu podzemnej vody riečne terasy nedosahujú význam aluviálnych nív. Svedčia o tom aj výdatnosti získané hydrogeologickými vrtmi, prípadne i pramene vyvierajúce na styku štrkov a pieskov s ich na západnej strane Malých Karpát pri Sološnici a Kuchyni dosahuje hrúbka kužeľov 40-70 m a výdatnosť hydrogeologických vrtov až 30 l/s.

V Popradskej a Liptovskej kotline uložili tatranské toky v starších štvrtohorách množstvo ľadovcovo riečneho materiálu vo forme ľadovcovo-riečnych (glacifluviálnych) kužeľov. Ich materiál sa skladá prevažne z granitoidných hornín. V severovýchodnej časti Popradskej kotliny sa vyskytujú aj štrky kremencov a vápencov a v Liptovskej kotline štrky kryštalických bridlíc. Oproti pomerne jednotvárnemu petrografickému zloženiu, pokiaľ ide o zrnitosť sú tieto sedimenty veľmi pestré.

V rôznom pomere sa v nich striedajú polohy s drobnejším štrkom, pieskom až jemným ílovo-hlinitým materiálom. Mocnosť glaciofluviálnych kužeľov je rozličná, na mnohých miestach dosahuje vyše 10-20 metrov. O podzemných vodách ľadovcovo-riečnych uloženín je dosiaľ málo poznatkov. Pre značné zahlinenie sú pomerne slabo priepustné, takže sa v nich nemôžu vytvárať významné zásoby podzemnej vody. Pramene, ktoré odvodňujú tieto sedimenty, sú obyčajne málo výdatné.

Výdatnejšie pramene sú známe len v okolí Važca a Východnej. Z hľadiska podzemných vôd sú významné aj ľadovcové uloženiny, zvlášť v Tatrách a Nízkych Tatrách. Pohybuje sa v nich značné množstvo podzemnej vody, pretože sú jednak dobre priepustné, jednak ležia v zóne vlhkého a chladného podnebia. Na vel7cé zásoby podzemnej vody poukazujú i mnohé výdatné pramene vo Vysokých Tatrách 3-30 l/s; v Západných Tatrách v povodí Studeného potoka dosahujú niektoré 70-80 l/s a priemerná výdatnosť 10 rokov sústavne pozorovaného prameňa pri Zverovke je vyše 50 l/s. Podzemné vody ľadovcových uloženín sú na minerálne látky všeobecne chudobné. Celková mineralizácia nepresahuje 50-60 mg/l. Sú to vody veľmi mäkké a agresívne.

V pohoriach Slovenska vznikajú určité zásoby podzemnej vody aj v rozličných sutinách, ktoré sú produktom zvetrania skalného podkladu a vplyvom zemskej príťažlivosti boli premiestnené a uložené na úpätí svahov, skalných stien a v riečnych dolinách alebo zostali na mieste ako zvetralinový plášť. Nie z každej horniny vznikajú sutiny priaznivé pre výskyt podzemnej vody. Naprr7dad sutiny zo slieňov a rôznych bridlíc sú pre vodu nepriepustné. A naopak, z kremencov, pieskovcov, zlepencov, vápencov, žúl a niektorých sopečných hornín vznikli priepustné sutiny. Ich rozsah je obyčajne malý, nemajú ani veľkú hrúbku, a preto i pramene, ktoré z nich vytekajú, majú nepatrnú výdatnosť a často sú len periodické.

Podmienky pre vznik podzemných vôd majú aj viate piesky, ktoré sú najrozsiahlejšie a najsúvislejšie v Záhorskej nížine. V podobe pahorkov rôznej veľkosti sa vyskytujú aj v Podunajskej nížine, najmä medzi Sereďou, Novými Zámkami a Hurbanovom, i v strednej a južnej časti Východoslovenskej nížiny. Viate piesky sa vyznačujú dobrou priepustnosťou. Tam, kde sú mocné a zaberajú veľké plochy, poskytujú značné zásoby vody. Vo Východoslovenskej a Záhorskej nížine miestami dosiahli hydrogeologickými vrtmi výdatnosť vyše 10 l/s.

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť    6. časť    7. časť    8. časť