Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO - Pramene (4. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 1.4.2010

Mladé sopečné (neovulkanické) horniny

Mladé sopečné (neovulkanické) horniny budujú pohoria Slovenského stredohoria, Cerovú vrchovinu, Slanské vrchy, Vihorlat a Popričný a v rôzne veľkých zvyškoch sa zachovali aj na kryštalických horninách Slovenského rudohoria a iných miestach. K neotvulkanickým horninám patria viaceré typy andezitov a ryolitov, dacity, bazalty a pyroklastiká týchto hornín, aglomeráty, tufy a tufity.

Výskyt a pohyb podzemných vôd, ich množstvo i kvalitatívne vlastnosti závisia najmä od petrograficko-litologických vlastností jednotlivých sopečných hornín, hĺbkového zásahu, roztvorenosti a priepustnosti puklín, hĺbky zvetrania, spôsobu uloženia a tektonického porušenia. Zvodnenie výlevných hornín sa deje najmä po puklinách a hlavným typom podzemných vôd v nich sú vody puklinové. Podobne ako v kryštaliniku aj v neovulkanitoch majú veľký význam miesta zlomových porúch. Svojou priepustnosťou drenujú puklinové vody okolia, a tak dochádza k väčšiemu nahromadeniu podzemnej vody, o čom svedčí aj výskyt výdatných prameňov práve na takýchto miestach (napr. v Kremnických vrchoch v okolí Malachova). Podobné účinky majú aj staré banské chodby.

Pyroklastiká výlevných hornín

Pyroklastiká výlevných hornín zaberajú viac-menej súvislé a rozsiahle plochy v jcdnotlivých vulkanických pohoriach. Naj rozšírenejšie sú pyroklastiká rozličných typov andezitov, ktoré vytvárajú najväčšie a najkompaktnejšie oblasti v Slovenskom stredohorí, najmä v jeho južnej časti. Dosiaľ sa v týchto horninách nezistili výztnamnejšie zásoby podzemných vôd.

Pramene, ktoré nám poskytujú určitý obraz o množstve podzemnej vody, majú zväčša nízku výdatnosť. Vo výlevných horninách možno vidieť najčastejšie drobné puklinové a vrstevné pramene, ktorých výdatnosť málokde prevyšuje 1 l/s. V miestach mohutnejších andezitových pokrovov, v ktorých sú hlboké a dobre priepustné pukliny, resp, kde sa nachádzajú zlomové poruchy a banské chodby, vyskytujú sa i výdatnejšie pramene. Nie sú zriedkavé vo Vtáčniku, Kremnických, Štiavnických i v Slanských vrchoch a Vihorlate.

Podzemná voda sopečných hornín, najmä výlevných, je prevažne chudobná na minerálne látky. Celková mineralizácia je všeobecne nízka a u prameňov z andezitov alebo ryolitov nedosahuje často ani 100 mg/l. Vyšší obsah minerálnych látok má voda v rôznych pyroklastikách, a to až 500 mg/l. Pokiaľ ide o tvrdosť, je podzemná voda neovulkanitov veľmi mäkká až tvrdá.

Pyroklastiká