Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO - Pramene (3. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 30.3.2010

Vápencové a dolomitické horniny

Vápencové a dolomitické horniny sa vyskytujú v jadrových pohoriach centrálnokarpatského pásma morfologicky v podobe súvislých a viacmenej rozsiahlych krasových plošín - planín (Slovenský kras, (Muránska planina, Slovenský raj, Biele Karpaty) alebo majú tvar rôzne veľkých krýh (Malé Karpaty, Považský Inovec, Strážovské vrchy, Malá Fatra Západné i Belanské Tatry). Plocha karbonátových hornín s priaznivými pomermi pre výskyt podzemnej vody dosahuje na Slovensku vyše 3200 km2. Z toho hlavná časť pripadá na strednotriasové a vrchnotriasové vápence a dolomity, ktorých vznikli aj najlepšie podmienky pre akumuláciu a obeh podzemných vôd.

Vo vápencových horninách sa sústreďujú najvýznamnejšie zásoby podzemných vôd v pohoriach Slovenska. Veľkosť týchto zásob súvisí od rozsahu a hrúbky vápencov a dolomitov, ich rozpukanosti, geomorfologických a klimatických pomerov atď. Výskyt velikého množstva podzemnej vody vo vápencových horninách je podmienený ich priepustnosťou. Ľahká rozpustnosť vápencových hornín vo vode umožňuje zväčšovanie pôvodných puklín, čím sa zväčšuje i priepustnosť a vznikajú väčšie priestory vnútri hornín – podzemné toky.

Pre zvláštny spôsob výskytu a pohybu vo vápencových horninách nazývame ju krasová podzemná voda. Pomerne veľká hrúbka vápencových hornín, najmä druhohorných, a ich priepustnosť podmienili aj vznik prameňov, často s veľkou výdatnosťou, aké z iných hornín u nás nikde nevytekajú. Sú to tzv. krasové pramene a vyvieračky.

Takéto pramene sa vyskytujú na obvode planín Slovenského krasu, na juhovýchodnej strane Muránskej planiny, v Slovenskom raji, Nízkych Tatrách, vo Veľkej a Malej Fatre v Strážovských vrchoch, Považskom Inovci a v Malých Karpatoch.

Mnohé pramene sú zaujímavé nielen svojou nezvyčajnou výdatnosťou, ale aj jej režimom. Ako príklad môže poslúžiť režim ich toku. Dobrá priepustnosť vápencov umožňuje rýchle vsakovanie zrážkovej vody, čo sa zreteľne prejavuje aj v zmene výdatnosti prameňov. Niektoré veľmi, iné menej citlivo reagujú na bohatšie zrážky či topenie snehu. Pokiaľ ide o časové rozdelenie výdatnosti, rozlišujeme dva druhy prameňov:

- pramene s jedným sa viacerými výraznými maximami a minimami v danosti v roku. Prvý režim prevláda u prameňov s hlbším obehom vody, u prameňov s pomalšou cirkuláciou vody, ktoré odvodňujú karbonátové horniny, najmä dolomitové s menej priepustnými puklinami a u prameňov, ktorých infiltračné oblasti zahrnujú do značnej miery aj nevápencové horniny. Medzi pramene, u ktorých pozorujeme dva až trikrát za rok výrazne zvýšenie i pokles výdatnosti možno zuaclii zaradiť pramene plytkých obehov vody, resp. odvodňujúce vápencové horniny s dobre premytými puklinami.

Na chemické zloženie krasových podzemných vôd má najväčší vplyv rýchlosť pohybu vody a čas jej styku s horninou. Čím je tok pomalší, má voda obyčajne väčšiu mineralizáciu ako v miestach priepustných puklín a dutín. Celková mineralizácia kolíše najviac v rozpätí 150 až 600 mg/I. U mnohých prameňov s nestálou výdatnosťou j príznačná prítomnosť agresívneho CO2.

Druhohorné sedimenty

Druhohorné sedimenty, okrem opísaných komplexov vápencov a dolomitov, zaberajú v centrálnych Karpatoch miestami rozsiahle miestami neveľké plochy. Patria k nim rôzne bridlice, kremence, pieskovce, zlepence, slieňovce slienité vápence a ďalšie. Tieto horniny majú prevažne malý význam pre výskyt podzemnej vody, sú väčšinou slabo priepustné až nepriepustné. Drobné pramene, ktoré vytekajú na styku priepustnejších vrstiev s nepriepustnými, napríklad na svahoch údolí, majú len nepatrnú výdatnosť a často vysychajú. Kde sa zachovali väčie a mocnejšie polohy kremencov, prípadne pieskovcov a zlepencov, vyskytujú sa pomerne výdatné pramene, ktorých vznik podmieňuje dobrá puklinová priepustnosť týchto hornín.

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť    6. časť    7. časť    8. časť