Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO - Pramene (2. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
29.3.2010

Centrálnokarpatské pásmo

Centrálnokarpatské pásmo sa vyznačuje veľmi komplikovanou geologickou stavbou. Vyskytujú sa v ňom rozmanité typy vyvrelých, usadených a premenených hornín, ktoré poskytujú i rôzne podmienky pre výskyt a obeh podzemnej vody.

Podzemné vody kryštalického jadra a nepremenených alebo slabo premenených hornín mladších prvohôr (karbónskych a permských) okrem vápencových. Tieto horniny zaberajú významné plochy v pohoriach centrálnych Karpát, a to v Malých Karpatoch, Tríbeči, Považskom Inovci Strážovských vrchoch, Malej a Veľkej Fatre, Žiari, Nízkych Tatrách, Slovenskom rudohorí, Branisku a Zemplínskych vrchoch. Najrozsiahlejšie a najsúvislejšie plochy medzi rozličnými horninami patria granitoidným - viaceré typy žúl, granodioritov a iných hornín. Kryštalické bridlice zastupujú najrozmanitejšie parabridlice a ortobridlice, svory, fylity, ruly, amfibolity a iné. Horniny karbónu a permu (bez vápencov) oproti predchádzajúcim zaberajú neveľké plochy a v mnohých pohoriach sa ani nevyskytujú. Ide prevažne o rozličné bridlice, pieskovce, zlepence, kremence, droby, arkózy a pod.

Spomenuté horniny sa odlišujú nielen rozličným pôvodom a petrografickým zložením, ale sú popretkávané i nerovnako priepustnými puklinami, čiže poskytujú rôzne podmienky pre výskyt podzemnej vody. Najpriaznivejšie pomery po tejto stránke sú v granitoidných horninách pretože ich pukliny sú roztvorenejšie a siahajú do väčších hĺbok ako v kryštalických bridliciach a iných horninách.

Kryštalinikum

Kryštalinikum má aj významné zlomové poruchové zóny, ktoré vznikli pri tektonických pohyboch. Vyznačujú sa dobrou priepustnosťou, preto sa v miestach ich výskytu sústreďujú zvyčajne i značné zásoby podzemnej vody. Prispieva k tomu aj okolnosť, že svojou priepustnosťou pôsobia ako drenáž na okolitú podzemnú vodu. Takéto miesta poznáme napr. v Malých Karpatoch, Považskom Inovci, v Nízkych Tatrách i v Slovenskom rudohorí.

V kryštaliniku sú početné pramene, ale ich výdatnosť je všeobecne malá. Najvýdatnejšie pramene sa vyskytujú na miestach spomínaných tektonických porúch, prípadne banských štôlní, kde dosahujú aj niekoľko l/s. Podmienky pre vznik pomerne výdatných prameňov sú aj v kryštaliniku vysokých pohorí Slovenska, kde sú okrem hydrogeologických predpokladov aj priaznivé klimatické pomery, zvlášť veľké množstvo zrážok, nízke teploty a tým aj výpar. Napríklad v jadre Tatier dosahujú puklinové pramene až 51/s. Ostatne v granitoidných a im podobných horninách nezriedka existujú pramene s výdatnosťou 1-2 l/s, väčšinou však okolo 1 l/s a menej. V kryštalických bridliciach je výdatnosť prameňov nižšia, kolíše v rozpätí 0,1-0,5 1/s, ba často nedosahuje ani O,l l/s. Z hornín karbónu a permu vytekajú najvýdatnejšie pramene z kremencov, kremičitých pieskovcov a zlepencov, čiže z hornín, ktoré sú prestúpené sieťou pomerne dobre priepustných puklín.

Pre chemizmus podzemných vôd granitoidných hornín a kryštalických bridlíc je príznačný všeobccne nízky obsah minerálnych látok. Vyplýva to zo základného chemického zloženia hornín a chemických reakcii, ktorými podzemné vody získavajú minerálne látky. Prevládajúcim typom sú podzemné vody kalciovo-bikarbonátové. Majú kyslú až slabo alkalickú reakciu a sú veľmi mäkké až mäkké. Celková mineralizácia je často menšia ako 100 mg/I. [Množstvo rozpustených pevných látok vo vode ktoré udáva zhruba odparok pri 105 C, je celková mineralizácia a udáva sa v mg v 1 litri vody (íl). Charakteristická je prítomnosť agresívneho CO2.

525 (38K)
Dračie pleso

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť    6. časť    7. časť    8. časť