Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO - Orografia Slovenska (2. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
19.12.2009

Celé Slovensko leží na tej časti územia Európy, ktorú zaberá alpínska horská sústava. Tu sa delí na podsústavy. Jednou z nich je podsústava Karpát, do ktorej patria aj geneticky s vývojom Karpát spojené kotliny na ich obvode. Na Slovensku sú to podkarpatské kotliny. Podsústava Karpát sa preto ďalej u nás delí na dve časti: na karpatskú hornatinu, ktorá podľa nadmorskej výšky sa takmer kryje s pojmom vysočina, a na podkarpatské kotliny - tie sa zasa bezmála kryjú s pojmom nížina - Dolniaky – Dolná zem.

Karpatskú hornatinu podľa geologického vývoja a zloženia, ktorým sa dobre odlišujú aj mnohé osobitosti povrchových tvarov, delíme na tri pásma. Je to 1. pásmo flyšových Karpát, ktoré nazývame aj pásmom vonkajších Karpát, 2. pásmo stredných Karpát, 3. pásmo vnútorných Karpát.

Pásmo flyšových Karpát

Pásmo flyšových Karpát sa tiahne po severozápadných a severných hraniciach Slovenska. Jeho južné ohraničenie tvorí prevažne výrazní erózno-denudačná brázda, vyhĺbená do vrcholu úzkeho a dlhého antiklinoria bradlového pásma. Toto pásmo je z geologického hľadiska na rovnakej úrovni ako pásmo flyšových Karpát, avšak geograficky netvorí jednotku rovnocennú ostatným; vzhľadom na prevahu svojich vrchnokriedových flyšoidných hornín sa často spája s celkami pásma flyšových Karpát. J. Hromádka zdôvodnil i spolupatričnosť pohorí a zníženín na území strednokarpatského flyšu je na juh od bradlového pásma k pásmu flyšových Karpát (pásmo vonkajších Karpát). Tieto pohoria a zníženiny sú tvarom povrchu úplne podobné reliéfu ostatných území budovaných flyšom. Pohraničné pohoria flyšových Karpát, aj keď iba Pilskom a Babou horou dosahujú výšky nad 1500 m n. m., stali sa kostrou karpatského oblúka a tvoria prevažne aj hlavné európske rozvodie.

Stredné Karpaty

Na juh od flyšových Karpát rozkladajú sa stredné Karpaty,ktoré zaberajú vrchol západokarpatskej klenby. Vzhľadom na to, že ich tvoria kryštalické horniny a druhohorné usadeniny, nazývajú sa aj kryštalicko-druhohorné Karpaty. Orografické celky tohto pásma sa zoskupujú do troch oblúkov pohorí a do dvoch oblúkov kotlín. Najsevernejší oblúk pohorí sa nazýva aj tatranským oblúkom, lebo najvýznamnejším celkom v ňom sú Tatry (Vysoké Tatry sú len časťou Tatier).

Jeho charakteristickým znakom je asymetrická stavba. Kryštalické jadrá týchto pohorí na ich južnom úbočí nelemuje pás druhohorných vrstiev, ale kryštalinikum sa na zlomovej línii bezprostredne dotýka treťohornej výplne kotlín.

K tatranskému oblúku patria Malé Karpaty (761 m), Považský Inovec (1041 m), Strážovské vrchy (1213 m), Malá Fatra (1710 m), Chočské vrchy (1613 m) a Tatry (2655 m).

Druhý oblúk sa nazýva podľa najvyššieho pohoria - Nízkych Tatier (2045 m) - nízkotatranským. Je charakteristický tým, že kryštalinikum dookola obklopujú mezozoické usadeniny. Začína sa Tríbečom (829 m). V priestore na východ od Novák ho od Žiaru (1021 m) oddelil hlboký prielom, ktorý vyplnil Vtáčnik, patriaci už k pásmu sopečných Karpát. Potom nasleduje Veľká Fatra (1590 m) a Nízke Tatry. Veľká flyšová panva, ktorej jadro tvoria Levočské vrchy a spišské kotliny, prerušuje pokračovanie nízkotatranského oblúka. Tento oblúk sa však znova objavuje v Branisku (Smrekovica 1193 m) a v Čiernej hore (1027 m).

Tretí oblúk pásma stredných Karpát tvorí Slovenské rudohorie (Stolica 1480 m). Medzi tromi oblúkmi strednokarpatských pohorí sú dva oblúky kotlín. Severnejší sa začína medzi Považským Inovcom a Tríbečom v kotlinovito rozšírenej doline strednej Nitry. Pokračuje Hornonitrianskou, Turčianskou, Liptovskou, Popradskou a Hornádskou kotlinou. Prvé tri vyplňujú hlavne usadeniny neogénnych mori a jazier, no vyskytuje sa v nich aj paleogénny flyš. Ostatné vyplňujú mäkké flyšové horniny.

Druhý oblúk kotlín je krátky. Všetky spojuje svojou dolinou Hron. Patrí sem Zvolenská, Lopejská, Breznianska a Horehronská kotlina.

1. časť    2. časť    3. časť