Foto: www.gemerland.sk
Minerály
a horniny Slovenska ::
prepni na celú stránku
|
Pod drobnohľadom |
SLOVENSKO
- Reliéf (4. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda),
kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
16.5.2009
Pahorkatiny
Pahorkatiny s relatívnymi výškovými rozdielmi od 31 do 100 m zaberajú 18,41 % plochy Slovenska. Z mapy č. 20 vidieť, že sa vyskytujú tiež hlavne v nížinách, a to najmä v ich vyššom stupni, od 200 do 300 m n. m. Tu sa nachádza Nitrianska, Žitavská, Pohronská aj Ipeľská pahorkatina. V podstate pahorkatinový reliéf majú aj dná kotlín Juhoslovenskej nížiny. Vo Východoslovenskej nížine tvoria pahorkatiny jej vyšší podhorský stupeň pod Slanskými vrchmi, Nízkymi Beskydami a Vihorlatom Popričným.
Z vnútrokarpatských kotlín má prevažne pahorkatinové dno Žilinská, Turčianska, Oravská, Liptovská, Popradská, Hornádska, Žiarska, Pliešovská, Breznianska, Rožňavská a Bartošovská kotlina. Malé plochy pahorkatín sú aj v erózno-denudačných brázdach flyšového a bradlového pásma, ako napríklad v Podbeskydskej brázde, pri Zborove, okolo Giraltoviec, na Myjavskej pahorkatine a v doline Popradu okolo Hniezdna.
Foto:
www.gemerland.sk
Pahorkatiny sa vyvinuli hlavne v obvodovej časti veľkých nížinných kotlín a na dnách vnútrokarpatských kotlín, ktoré sa slabo tektonicky vyzdvihli, na málo odolných, slabo spevnených horninách, ktoré ľahko podliehajú erózno-denudačným procesom, čím sa nerovnosti rýchlo zmierňujú, takže sa na nich hlbšie členený reliéf ako pahorkatiny nevytvoril. Pahorkatiny charakterizuje sieť nehlbokých dolín a širokých chrbtov, obyčajne paralelných, lebo vznikli rozrezávaním niekdajších úpätných plošín. Tvoria ich prevažne mladšie, menej odolné horniny, ktoré však spod plášťa spraší, sprašových a svahových hlín a zvetralín málokde vystupujú na povrch.
Terén tu ešte nekladie doprave väčšie prekážky. Vo vyšších častiach, najmä v podhoriach, sa už po odlesnení objavila škodlivá erózia pôd, najmä tvorba sietí výmoľov. Väčšinou však dlhé mierne svahy dovolili silné až úplné odlesnenie a pretvorenie niekdajších lesov na oráčiny. Podzemná voda sa bližšie pri povrchu vyskytuje len v dolinových polohách a v úvalinách. Územie pahorkatín bolo a je bez väčších močiarov. Suchý terén a ľahká doprava, hlboké, úrodné p6dy s miernym procesom premývania a erózie umožnili oddávna ich poľnohospodárske osídlenie a využitie. Osídlenie pahorkatín trvá nepretržite už od neolitu a je pomerne husté až dodnes, Tieto polohy sa stali východiskom osídlenia nižšie ležiacich močaristých rovín i vyššie položených vrchovín a hornatín. Podobne aj ostrovy kotlinových pahorkatín sú jadrami staršieho, dnes už veľmi hustého osídlenia vnútri riedko zaľudnených vrchov.