Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO - Reliéf (2. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
5.2.2009

Vysočiny

Naše vysočiny majú veliké výškové rozpätie, lebo Karpaty sú mladým alpínskym pohorím, ktoré sa najväčšmi dvíhalo v mladších treťohorách. Rozlišujeme tri kategórie vysočín.

1. Nízke vysočiny (300-800 m n. m.) vytvárajú na sever od nížin, hlavne na okrajoch vlastného horského masívu, súvislú plochu,ktorá vniká dolinami a vnútrokarpatskými kotlinami k jadru vrcholu obrovskej západokarpatskej klenby až k Važcu, Štrbe, Červenej Skale a nad Vikartovce. Nízke vysočiny na Slovensku zaberajú asi 45 °n celého územia (22 000 km2).

2. Stredovysočiny (800-1500 m n. m.) sa zúčastňujú len asi 14 - 6000 km2 na celkovej plochea zoskupujú sa okolo jadra západokarpatskej klenby. Tuto tvoria väčšiu súvislú plochu v pramennej oblasti Váhu, Hrona, Slanej, Hnilca, Hornádu a Popradu a mnoho izolovaných ostrovov zoskupených okolo tejto väčšej plochy. Sú to vlastne vrcholové partie našich stredohorí, ktoré nedosahujú výšku hornej hranice lesa, ako sú Čerchovské vrchy Levočské vrchy, Slovenské rudohorie, Poľana, Vtáčnik, Považský Inovec, Strážovské vrchy, Oravská Magura, Javorníky, Biele Karpaty, Javorie, Slanské vrchy, Vihorlat atď.

3. Vysoké vysočiny tvoria len izolované ostrovy vo vrchole západokarpatskej klenby, presnejšie, . vo vrcholoch čiastkových klenieb tejto zložitej veľkoklenby. Najväčší je ostrov Tatier. V Nízkych Tatrách a vo Veľkej Fatre sa rozpadá na viac malých ostrovčekov (Kráľova hoľa, Veľký Bok, Ďumbier ; - 2045, Prašivá atď.). Aj v Malej Fatre (1711), na Veľkom Choči (1613), Pilsku (1557) a v Babej hore ''. (1725) sú to už len malé ostrovy.


Veľká Fatra

Charakteristickou vlastnosťou pohorí, ktoré siahajú do tohto stupňa vysočín, je, že sa dvíhajú nad prirodzenú hornú hranicu lesa. Vysoké vysočiny zaberajú len niečo viac ako 1% plochy Slovenska, no výnimočnosťou svojej prírody priťahujú pozornosť natoľko, že ich význam v živote slovenského národa zohral a zohráva dosť vážnu úlohu v nedávnej i dávnej minulosti konzervačno - obrannú, dnes, v období rozvoja turistiky, zimných športov a rekreácie, aj hospodársku (Nízke Tatry, Malá a VeTká Fatra).

Poznanie výškových pomerov Slovenska má značný praktický význam, lebo nadmorská výška j územia rozhoduje o jeho klimatických pomeroch, a tým významne ovplyvňuje vlastnosti ostatných i zložiek prírody. S výškou ubúda teplota, ale pribúdajú zrážky, zvyšuje sa vlhkosť ovzdušia, znižuje sa vyparovanie, vzrastá podiel vody zo zrážok, ktorá odteká do riek, ako aj množstvo vody odtečenej z jednotky plochy. Veľkosť a režim priesaku vody pôdou, ako aj chemické i mechanické účinky tohto j javu na pôdu takisto nepriamo súvisia s nadmorskou výškou. So stúpajúcou nadmorskou výškou sa skracuje vegetačné obdobie.

Toto všetko rozhodlo o výškovej zonálnosti rozloženia rastlinstva i živočíšstva podľa nárokov, aké majú na teplotu, vlhkosť, chemizmus pôdy atď. Významným spôsobom to ovplyvnilo rozloženie hospodárskeho využitia pôdy, štruktúru poľnohospodárskej i lesníckej produkcie a do istej miery aj štruktúru osídlenia krajiny.

Výškové pomery vo vzťahu k hladine mora dávajú len z jednej strany predstavu o tvaroch povrchu ~ Slovenska. Na dokreslenie tejto predstavy treba sa zoznámiť aj s relatívnymi výškovými pomermi.

Od čias, keď sa Karpaty vyzdvihli, časť zrážkovej vody odteká niekde hustejšou, niekde redšou i sieťou vodných tokov z vysočín do nížin. Na bokoch karpatskej veľkoklenby a jednotlivých čiastkových klenieb, kde rieky a potoky majú veľký spád a značnú pohybovú energiu, vyhĺbili za milióny rokov hlboké doliny.

V nížinných kotlinách, ale aj vo vnútrohorských kotlinách, kde majú vodné toky značne menší spád, vyhĺbili len plytšie doliny. Miestami, najmä v nížinách, ktoré sa málo tektonicky I dvíhali, takže ich možno označiť ako plochy, ktoré vzhľadom na svoje okolie relatívne klesali, majú  spád taký malý, že svoje korytá neprehĺbili. Toky sú tu v úrovni okolitej krajiny. Za povodní pred vybudovaním ochranných hrádzí - sa rok čo rok rozlievali a svojimi náplavmi zo štrku, piesku ~ a z povodňových kalov vybudovali široké poriečne roviny. Z uvedených dôvodov má Slovensko povrch rozlične hlboko rozrezaný - rozlične hlbokú rezbu reliéfu.

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť    6. časť