Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO - Reliéf (3. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
19.2.2009

Roviny

Za roviny sa považujú územia, na ktorých nie je výškový rozdiel väčší ako 30 m na ploche kruhu s polomerom 2 km (12,56 km2). Vyskytujú sa prevažne vo výškovom stupni do 200 m n. m., teda v nižšom stupni nížin, na širokých poriečnych nivách, najmä na nive Dunaja, Moravy, Váhu, Nitry, Hrona, Ipľa, Slanej, Rimavy, Hornádu, Bodvy, Bodrogu a jeho zdrojníc, t. j. Latorice, Uhu, Laborca, Tople a Ondavy.

Pomerne málo rovín v tomto vymedzení je v Karpatskej vysočine. Vyskytujú sa len v kotlinách na obmedzených plochách na poriečnych nivách hlavných riek, ako napríklad v Popradskej kotline pod Svitom, na nive Hrona nad Zvolenom a pod Žiarom nad Hronom, na nive Turca v Turčianskej kotline, Váhu pri Žiline a Nitry v okolí Prievidze. Rozsiahle, takmer ideálne roviny so sklonom, ktorý volné oko ani nepozoruje, vznikli postupným ukladaním mladých nánosov štrku, piesku a povodňových kalov pri veľkých riekach na tých úsekoch, ktoré tektonicky klesajú, ako napríklad Žitný ostrov a veľká časť Východoslovenskej nížiny. Ako vidieť, roviny sú u nás najrozšírenejším typom reliéfu (22,39%).

Rovinný reliéf nevyvoláva rozdiely v rozložení teplôt a zrážok, preto klimatické pomery sú tu podobné. Pokiaľ isté rozdiely sú, vyplývajú z rozdielnej polohy jednotlivých rovín vo vzťahu k okolitým vrchom. Nepatrný spád terénu spôsobuje, že voda tu má sťažený odtok. Preto na rovinách prevláda akumulácia. Mladé pokryvné útvary, t, j. riečne nánosy a spraše, mávajú spravidla mocnosť nad 10 m. V nich sa vytvárajú súvislé horizonty podzemnej vody. Aj jemné, volným okom sotva badateľné zvlnenie terénu spôsobuje, že hladina podzemnej vody sa nachádza tu trocha hlbšie, tam o niečo plytšie pod povrchom, inokedy siaha trvale alebo občas až na povrch, a tak často vytvára močiare.

Rieky majú korytá v úrovni rovín, takže sa za povodní na ne rozlievajú. Na rovinách sa preto význam plytkého zvlnenia reliéfu prejavuje cez ich hydrografické pomery. Podľa hĺbky hladiny vody a ochrany proti vode diferencujú sa na rovinách pôdy a vegetácia, z týchto hľadísk sa vyberali miesta pre osady, polia, lúky a za neustáleho boja proti vode obmedzovali sa plochy močiarov. Nepatrné výškové rozdiely povrchu ovplyvnili výber cestných a železničných trás i továrenských objektov a spôsob ich zabezpečenia proti vysokej vode.

Pre ľahké a rýchle spojenie, možnosti získať z veľkých riek dostatok vody sú na rovinách vhodné podmienky pre zakladanie podnikov najmä chemického a energetického priemyslu, ako aj pre poľnohospodársku výrobu a potravinársky priemysel. V predhistorických dobách a v stredoveku bola voda na rovinách významnou prekážkou dopravy a rozvoja civilizácie, ktorú odstránilo až v novoveku postupné odvodnenie. Preto sa v tých časoch jadrá civilizácie a súvislého  osídlenia vytvárali na rozľahlých pahorkatinách, ktoré sa rozkladajú nad stupňom rovín.

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť    6. časť