Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
Zbieranie minerálov |
Zvolen – Pustý hrad (5. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 27.6.2012
Po oddychu začínam s prehliadkou Pustého hradu. Neďaleko Hornej brány, kde som vstúpil do areálu sa nachádza najvyššie miesto - teraz sú tu pozostatky štvorcovej veže. Na hrade som bol posledne v roku 2007, už vtedy to tu bolo iné ako pred rekonštrukciou, dnes však tu pomaly nič nespoznávam.
Hoci budovy nie sú zakryté a zachránené stavby sú viacmenej odkryté a zakonzervované základy, prehliadka rozsiahleho areálu by zabrala dlhý čas. Ja sa chcem vrátiť naspäť po ceste, ktorou som prišiel, preto si Dolný hrad pozerám len z diaľky. Počasie sa našťastie ustaľuje, neprší už, oblaky vytvorili plochú šedivú vrstvu.
Horná časť hradu je miesto, kde je postavené malé „divadlo“ - hľadisko s lavičkami a drevené javisko. Najväčšou zmenou je odlesnenie kopca. Ešte pred zhruba desiatimi rokmi bol celý hrad v zajatí zmiešaného dubovo - bukového lesa a výhľady z neho boli možné len obmedzene v zime. Po odstránení porastu v asi 100 metrovom páse okolo okrajových hradieb sa otvoril úžasný kruhový výhľad.
Od severu po východ leží pod nami Zvolen – na ten vidíme naozaj ako z lietadla. Zaujímavý je pohľad na vrch Stráže – miesto kde sa spája Slatina s Hronom a potom úzkym prielomom pretína kopec smerom k Žiaru nad Hronom.
Západne a severozápadne od nás sa ťahá rozložitá hradba Kremnického pohoria. Dobre je viditeľný zrezaný kopec na ktorého južnom svahu je známa prírodná rezervácia Boky s Čertovou skalou.
Západne od nás sa vlnia zalesnené kopce až po „planinu“ na ktorej leží dedina Ostrá Lúka so známym kaštieľom ešte známejšej Adely. Smerom na juh vidím v hlbine Neresnickú dolinu – rozoznávam aj cestu zo Zvolena do Šiah. Ďalej na juhu a juhovýchode sa vlní horstvo Javorie s dolinami Pomiaslo, Kráľová, Sekier.
Na východe tuším v diaľke obrys vzdialenej Poľany nad Detvou. Severný obzor vypĺňa pohľad na Veľkú Fatru, Starohorské vrchy a Nízke Tatry – v tomto počasí skôr hypotetický. Pod Panským dielom sa rozkladá Banská Bystrica – sme od nej asi 20 km.
Ešte chvíľu obdivujem ďalšie hradné atrakcie – informačné tabule a malý pamätník na bráne. Teším sa zo samoty, ale rozmýšľam nad tým, ako by bolo fajn absolvovať trochu odbornejšiu prehliadku aj s výkladom. Pomaly sa zberám na odchod. Klesám po dobrej ceste okolo brány – za desať minút som na „krížnych cestách“ pod hradom. Zostup k autu mi trvá asi hodinu – koleno ma dosť brzdí. Napokon však predsa prichádzam k autu pri Červenom medokýši. Popod hradný kopec sa vraciam okolo Zimného štadióna do mesta a ďalej cestou do Kováčovej, kde ma už čakajú usmiate rehabilitačné sestričky :-)
Pohľad na sever. Vpredu Zvolen, za ním Kremnické vrchy
Pohľad cez zreštaurovanú hornú bránu