Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zvolen – Pustý hrad (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 20.6.2012

Druhý deň môjho pobytu vo Zvolene je nevľúdne, sychravé a chladné počasie s neprívetivým mrholením. Nechcem však stratiť peknú príležitosť, a hoci musím so sebou trochu bojovať, plánujem navštíviť Pustý hrad nad mestom.

Návšteve hradu predchádza krátky výjazd autom do Zolnej – o tom inokedy. Po návrate z autovýletu, prechádzam Zvolenom od východu, popod zámok, mostom prekonávam železnicu a poza Slatinu idem k zimnému štadiónu.

Ďalej cestujem po úzkej cestičke s prekvapivo kvalitným asfaltom až k Červenému medokýšu – od centra Zvolena asi 3 kilometre. Tu odbočuje cesta na Pustý hrad doľava a ja vystupujem z auta. Balím saky-paky a už v pozdvihnutejšej nálade začínam turistiku.

Zvuky Hrona, cesty a železnice pomaly tíchnu a môj výstup začína byť zaujímavo strmý. Cesta na Pustý hrad vedie okolo kopca, potom na jeho južný svah, ktorý nie je taký strmý ako severný – prudko zrezaný Slatinou a Hronom.

Skupina vrchov medzi Slatinou a Hronom je zároveň zvolenským lesoparkom – obhospodarovaná mestskými lesmi. Andezitové vŕšky nadväzujú na horstvo Javorie, od ktorého ich oddeľuje dolina Neresnica. Miniatúrne pohorie sa končí niekoľko kilometrov západne zníženinou pri Ostrej lúke.

Andezitové kopce sú rozoklané skupinou malých vodných tokov, ktoré si v hornine vyhrýzli prekvapivo strmé a divoké dolinky. Jednou z nich teraz kráčam popod Pustý hrad.

Cesta vedie zarezaná do pravého svahu, asi 30 metrov ponad dno dolinky. Lesný porast nie je mladý a je dosť riedky nato, aby bolo dobre vidieť až k potoku. Ten si v andezitovom podloží vyhrýzol doslova kaňon. Steny tiesňavy sú vysoké do 5 metrov výšky. Rozoklané údolie je dlhé približne tristo metrov. Pri pohľade zhora je krásne, ale musí byť dosť ťažko priechodné. Spleť konárov, popadaných stromov a hromady zotletého lístia – určite sa mi dole nechce.

Skaly sú z andezitového túfu – aj na diaľku rozoznávam viditeľné „okruhliaky“ v sopečnej hmote. Andezity na okolí majú všemožné farby – sivé, černasté, sfarbené do červena.

Zabudol som spomenúť, že cesta na Pustý hrad je označená ako náučný chodník. Míňam tabuľu na drevených stĺpikoch. Lesné scenérie sú aj napriek absencii slniečka úchvatné – vystihol som dokonale žltú jesennú farbu dubín. Aj bukové velikány majú ešte lístie na konároch – dodávajú okoliu hnedo-oranžové odtiene. Na to že som len pár kilometrov od Zvolena si vychutnávam sympatickú samotu a ticho. S dobrým pocitom na srdci prichádzam na rovinku s križovatkou a ďalšou tabuľou náučného chodníka.

Asfaltka vedie ďalej rovno dolinou, cesta na „Pusťák“ odbočuje doľava a mení sa na štrkovú. Začínam strmý výstup južným svahom na sedlo pri Matkinom zámku.

"Kaňon" pod Pustým hradom

Cesta z Červeného medokýša na Pustý hrad

1. časť    2. časť