Minerály
a horniny Slovenska ::
prepni na celú stránku
|
Pod drobnohľadom |
SLOVENSKO - Minerálne vody (2. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda),
kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
22.4.2010
Keď sa pozrieme na minerálne vody na Slovensku z hľadiska vzniku, ich nevšedné bohatstvo nás neprekvapuje, pretože je logickým dôsledkom geologického vývoja a zloženia, tektonických, geomorfologických a hydrogeologických pomerov nášho územia. Činitele, ktoré rozhodli o výskyte minerálnych vôd na Slovensku, môžeme rozdeliť zhruba do štyroch skupín:
a) Je to existencia rozsiahlych komplexov druhohorných vápencových hornín, najmä vápencov a dolomitov stredného triasu. Ich priepustnosť umožňuje vsakovať značnej časti zrážkovej vody a podmieňuje vznik početných prameňov veľkej výdatnosti, ktorá nezriedka dosahuje aj niekoľko desiatok l/s.
b) Súvrstvia vápencových hornín sa v dôsledku alpinotypnej tektoniky zvrásnili, do značnej hĺbky poklesli a dnes tvoria miestami podklad karpatských kotlín a nížin a vo forme ostrovov vystupujú i vo flyšových a vulkanických pohoriach. Tento faktor umožňuje pohyb vody do velikých hĺbok, a tým jej otepľovanie podľa geometrického stupňa.
c) V treťohorách vznikli horotvornými silami významné poruchy zemskej kôry - zlomy pozdĺžnych a priečnych smerov, ktoré pre minerálne vody slúžia ako výstupné cesty na zemský povrch.
Podobnú úlohu majú aj vystupujúce časti ponorených vrás vápencových hornín. Silou, spôsobujúcou výstup vody, je predovšetkým hydrostatický pretlak podzemnej vody, ktorá zostupuje z vysoko položených miest infiltrácie nad tlakom vody vo výstupnej časti, ležiacej v nižšej nadmorskej výške. Celkovú štruktúru mnohých minerálnych prameňov na Slovensku môžeme si teda predstaviť ako veľkolepý termosifón, ktorého zostupnou vetvou sú ponárajúce sa vrásy a výstupnou mladé zlomy, prípadne vynárajúce sa vrásy.
d) Veľká členitosť reliéfu a značné rozdiely v nadmorskej výške sú ďalším významným činiteľom vplývajúcim na výskyt minerálnych vôd. Reliéf rozhoduje o rozmiestnení prirodzených prameňov minerálnej vody a veľké výškové rozpätie medzi infiltračnou oblasťou a miestom vyvierania vytvára podmienky pre uplatnenie hydrostatického pretlaku.
Pri regionálnej charakteristike minerálnych vôd Slovenska budeme vychádzať z geologických jednotiek, v ktorých sa minerálna voda formuje, a zo zemepisného rozšírenia jednotlivých lokalít.
Flyš
V pohoriach flyšového pásma sa vyskytujú minerálne vody, ktoré vznikli presakovaním zrážkovej vody do priepustných vrstiev flyšu, fosílne vody morského pôvodu, rôzne kyselky i minerálne pramene, ktoré majú pôvod v neflyšových horninách.
Malá priepustnosť flyšu a nehlboká cirkulácia vody spôsobujú, že minerálne pramene vzniknuté infiltráciou atmosferickej vody majú nízky obsah rozpustených minerálnych látok, nepatrnú výdatnosť a sú len studené. Vlastnosti minerálnej vody nadobúdajú obyčajne vyšším obsahom CO2.
V priepustných flyšových vrstvách sa zachovali zásoby vody morského pôvodu, medzi ktorými prevládajú naftové soľanky (soľanky sú minerálne vody silne mineralizované a obsah rozpustených pevných látok je väčší ako 10 g/l).
Prirodzené pramene tejto vody sú veľmi zriedkavé a sú vždy studené. Teplé soľanky sú známe len z hlbinných vrtov.
Výskyt flyšových kyseliek sa viaže zväčša na miesta, kde sa križujú významnejšie zlomy, po ktorých vystupuje hlbinný CO2.
Minerálne vody jednotlivých lokalít obsahujú často určitý podiel vody pevninového i morského pôvodu, čiže sú to zložité typy minerálnych vôd. Najznámejšia minerálna voda vyviera severne od Bardejova. je to studená alkalická slaná kyselka bórová železnatá. Obsahuje asi 7 g/1 rozpustených pevných látok a vyše 3000 mg/1 CO2, veľa železa a kyseliny boritej.
Minerálna voda sa využíva na kúpeľnú liečbu v známych Bardejovských kúpeľoch, ktoré majú starú tradíciu. Liečia sa tu najmä žalúdočné a črevné choroby, katary a choroby dýchacích ciest. V liečbe týchto chorôb majú celoštátny význam. Vysokou mineralizáciou (vyše 20 g/1) sa vyznačuje studená alkalická slaná kyselka jodobrómová v Cigeľke. Ďalšie pramene, prevažne kyselky, vyskytujú sa na mnohých iných miestach, napr. v Dlhej Lúke, v Hrabkove, Petrove, vo Vyšnom Orlíku, Stropkove, Malej Polome, Kelči atd. Zvláštnosťou je sírovodíkový alkalický prameň v Šarišskom Štiavniku. Naftové soľanky objavili pri vŕtaní v posledných rokoch v Papradne, v okolí Zborova, Nižnom Komárniku a Medzilaboriec.
Vzácna, v súčasnosti pomerne málo známa a využívaná je jodobrómová sírovodíková soľanka v Oravskej Polhore. Svojou vysokou mineralizáciou (vyše 50 g/1) prevyšuje všetky ostatné minerálne vody na Slovensku. Patrí medzi najhodnotnejšie známe jódové liečivé vody. V minulosti bola známa ďaleko za hranicami našej vlasti. Dnes sa na ňu neprávom zabudlo.
Spomenuté miesta s minerálnymi prameňmi sa vyskytujú vo vonkajšom flyšovom pásme.. Flyš centrálnych Karpát je na vlastné minerálne vody veľmi chudobný. Pramene, ktoré sa tu nachádzajú, sú studené sírne alebo sírovodíkové, napr. Lubica pri Kežmarku, Spišská Belá, Švabluvka (západne od Sabinova), alebo patria medzi kyselky, prípadne železnaté vody.
Bradlové pásmo
Bradlové pásmo je na minerálne vody vcelku chudobné. Súvisí to s jeho neveľkou rozlohou a nepriaznivými hydrogeologickými pomermi. Vlastné minerálne vody zastupujú nevýznamné studené sírovodíkové pramene, z ktorých najznámejší je v Červenom Kláštore a využíva sa aj na liečenie v miestnych kúpeľoch. Voda priaznivo pôsobí na liečbu chorôb látkovej premeny, žalúdka, reumatizmu, kožných i ďalších chorôb. V okolí Červeného Kláštora je podobných prameňov viac. Vyskytujú sa napr. aj v okolí Tvrdošína. Okrem sírovodíkových prameňov poznáme v bradlovom pásme i studené kyselky, napr. v okolí Púchova a Hornej Súče.
Pri stavebných prácach na Priehrade mládeže v Nosiciach objavili veľmi výdatnú studenú alkalickú slanú jodobrómovú kyselku. Jej nezvyčajná výdatnosť, chemické zloženie a vysoký obsah CO2 svedčia o tom, že nemá pôvod v horninách bradlového pásma, ale v centrálnych Karpatoch a vo flyšovom pásme, z ktorých sa na miesta výskytu dostáva. po zlomoch. Minerálna voda sa vyznačuje vynikajúcimi liečivými účinkami, preto tu vznikli aj dnes už známe kúpele Nimnica, špecializujúce sa na liečenie chorôb dýchacích ciest a obehového ústrojenstva, ako aj na liečbu celkového oslabenia zdravotného stavu detí do 15 rokov.