Minerály
a horniny Slovenska ::
prepni na celú stránku
|
Pod drobnohľadom |
SLOVENSKO - Minerálne vody (1. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda),
kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
21.4.2010
Slovensko je krajina neobyčajne bohatá na minerálne a termálne vody. Doteraz poznáme asi tisíc lokalít s minerálnymi prameňmi a súčasné hydrogeologické výskumy ukazujú, že možno sú objavenia ďalších hlbinnými vrtmi sa ani zďaleka nevyčerpali. Možno povedať, že na Slovensku niet pohoria, kotliny či nížiny, kde by sa nevyskytoval niektorý typ minerálnych prameňov. Sk6r ako sa oboznámime s výskytom a charakteristikou minerálnych vôd na Slovensku, zmienime sa stručne aspoň o niektorých základných pojmoch.
Minerálna voda je prírodná voda, ktorá sa od obyčajnej podzemnej vody líši množstvom alebo druhom rozpustených pevných látok a plynov alebo teplotou. Minerálne vody s liečivým účinkom na ľudský organizmus sa nazývajú liečivé minerálne vody, resp. pramene. Minerálne vody, ktoré túto vlastnosť nemajú, nazývajú sa mineralizované vody.
Hranica medzi obyčajnými a minerálnymi vodami je len dohodnutá a v jednotlivých štátoch rozličná. U nás je voda minerálnou vtedy, keď obsahuje v 1 kg 1 g bežných pevných látok alebo 5 mg jódu, 0,7 mg arzénu, 10 mg železa, 1000 mg CO2 atď.
V ČSSR je vžitá a najviac sa používa tzv. komplexná klasifikácia minerálnych vôd, zakladajúca sa na čiastkových kritériách teploty, obsahu plynov, rozpustených pevných látok a rádioaktivity. Podľa teploty najvyhovujúcejšie sa javí rozdelenie minerálnych prameňov na tri skupiny, a to: do 20 °C studené, resp. chladné minerálne vody, od 20 do 50 °C teplé alebo termálne a nad 50 °C horúce. V ČSSR poznáme leň tri miesta s horúcimi prameňmi: Karlove Vary, Piešťany a Sklené Teplice. Niektoré významné minerálne pramene patria medzi minerálne vody len podľa teploty nad 20 °C, kým obsah rozpustených pevných látok a plynov nedosahuje kritérium minerálnej vody. Takéto pramene nazývame obyčajné teplice alebo akratotermy.
Minerálne vody s obsahom voľného CO2 nad 1 g/1 sú kyselky. Bývajú studené i teplé. Keď je obsah pevných látok menší ako 1g/l a obsah CO2 vyšší ako 1g/l hovoríme o obyčajných alebo prostých kyselkách. Ak obsah pevných látok prevyšuje 1 g/l, názov kyselka sa spája s názvom, ktorý charakterizuje obsah rozpustených pevných látok, napr: kyselka sadrovcová, kyselka slaná, teplá kyselka slaná jodobrómová a pod. Keď obsah voľného H2S presahuje 1 mg/1, minerálna voda sa nazýva sírovodíková. Tieto vody často dosahujú aj kritérium kyseliek - sírovodíkové kyselky. Podobne sú pomenované minerálne vody aj podla iných plynov, keď dosahujú stanovené kritériá, napr. dusíkové, héliové atď.
Najzložitejšia je klasifikácia i názvoslovie podľa obsahu rozpustených pevných látok. Väčšinou sa vychádza z prevažujúcich iónov, a to katiónov Na+, Ca+ a Mg+ z a aniónov Cl-, SO2- a HCO3-. Ak vychádzame z aniónov, rozoznávame nasledujúcu klasifikáciu minerálnych vôd:
Minerálne vody s prevládajúcim aniónom HCO3- sú alkalické, resp. zásadité vody v širšom zmysle (hydrokarbonátové). Delia sa na alkalické vody v užšom zmysle s prevahou katiónu Na- (hydrokarbonátové sodné) a zemité vody (hydrokarbonátové vápenato-horečnaté), keď prevládajú katióny Ca+2 a Mg+2.
Minerálne vody s prevahou aniónu Cl- sú chloridové vody (muriatické) alebo slané vody v širšom zmysle.
Minerálne vody s prevládajúcim aniónom SO42- nazývame síranové alebo horké vody v širšom zmysle. Členia sa na glauberovu alebo salinickú vodu, ak má prevahu katión Na+ (síranová sodná), sadrovcovú vodu (síranová vápenatá) s prevahou Ca+2 a horkú vodu v užšom zmysle (síranová horečnatá), ak prevláda Mg+2.
Pri klasifikácii a názvosloví minerálnych vôd sa berie do úvahy aj obsah vzácnejších a v menšom množstve sa vyskytujúcich, ale liečivými účinkami významných iónov a rádioaktivita. Poznáme napr, vody železnaté, vitriolové, jodobrómové, bórové, fosforové, arzénové atď. a rádioaktívne.
V komplexnej klasifikácii, vychádzajúcej z načrtnutých kritérií, rozlišuje sa v ČSSR 10 základných typov minerálnych vôd: 1. obyčajné teplice, 2. obyčajné kyselky, 3. zemité kyselky, 4. alkalické vody, pramene a kyselky, 5. slané vody, pramene a kyselky, 6. síranové vody, 7. sírne vody, 8. železnaté a železité vody, 9. minerálne vody so zvýšeným obsahom iónov, ktoré sa ináč vyskytujú v nepatrnom množstve, ale liečebne sú účinné, 10. rádioaktívne vody. Väčšina týchto typov sa podľa zastúpenia jednotlivých iónov delí ešte podrobnejšie:
Väčšina našich známych minerálnych prameňov vzniká presakovaním atmosferickej vody do priepustných vrstiev zemskej kôry. Na svojej ceste do hĺbky sa voda obohacuje o minerálne látky rozpúšťaním okolitých hornín a podľa geotermického stupňa zvyšuje sa jej teplota. Značná časť našich minerálnych vôd má pôvod v morskej vode, predstavuje zachované zvyšky morskej vody, prípadne vody slaných jazier v horninách. Pritom sa rozoznáva primárna sedimentárna voda, ktorá bola uzavretá
v horninách pri ich sedimentácii, a voda naftového typu, ktorá bola vytlačená z morských organizmov pri vzniku uhľovodíkov. Menšia časť minerálnych vôd môže vznikať v hĺbke zemskej kôry kondenzáciou vodných pár oddelených od magmatických hmôt (juvenilná voda v užšom zmysle) alebo rôznymi chemickými a fyzikálnymi procesmi (juvenilná voda v širšom zmysle).
Najrozšírenejší a najvýznamnejší plyn v našich minerálnych vodách je CO2. Dokázalo sa, že má juvenilný i vadózny pôvod a že vzniká pri rozličných chemických a biochemických procesoch. Hydrogeologickým výskumom v posledných rokoch sa zhromažďujú dôkazy o čisto juvenilnom pôvode CO2 t. j. že jeho vznik priamo súvisí s posopečnou činnosťou, ktorá v geologickom ponímaní bola na Slovensku v nedávnej minulosti.