Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Tajch Počúvadlo (2. časť)
zdroj: Počúvadlo - stručný sprievodca, R. Jedlička, V. Pánik, Šport Bratislava, 1974
pridané: 24.3.2010

Z histórie

Je málo oblastí v Európe, ktoré veľkosťou a zásobami nerastov prevyšujú banskoštiavnickú oblasť. Takmer dve tisícročia tu ťažil človek vzácne kovy, na ktorých si založil bohatstvo, moc a kultúru. Baníctvom sa pravdepodobne zaoberali už Kelti, ktorí zo získaného kovu razili mince a zaslúžili sa o rozvoj železiarstva. Prvé správy o dolovaní kovov v týchto horách pochádzajú z r. 1075. V Banskej Štiavnici bolo jedno z najdôležitejších povrchových ložísk, kde rudné žily vychádzali na povrch a ľahko sa dali exploatovať. V druhej polovici 12. storočia sa zásoby ložísk vyčerpali a technológia dobývania hlbšie položených rúd nebola ešte vyriešená.

Nový spôsob ťažby zaviedli nemeckí kolonisti, povolaní z krajín, kde sa už osvedčila nová technológia. V 13. stor. a ďalej v 14. stor. bolo baníctvo základom rozvoja mesta a celej oblasti. Aj v 16. stor. napriek tureckému nebezpečenstvu a veľkým baníckym povstaniam sa dolovanie bohatých zlato- a striebronosných rúd ďalej rozrastalo. Začiatkom 17. stor. sa však horné vrstvy rudných žil už vyčerpávali a baníci museli postupovať za drahými kovmi stále do väčších hĺbok.

Objavili sa však spodné vody, ktoré zaplavovali bane. V dôsledku toho začalo baníctvo v 17. stor. postupne upadať a na začiatku 18. stor., sa dostalo do krízy. Úpadok baníctva sa podarilo zastaviť zavedením novej techniky, dômyselným využitím vodnej energie pre pohon čerpadiel, pre banskú dopravu a úpravu rúd. Čerpanie vody sa totiž až do pol. 15. stor. vykonávalo primitívnym spôsobom ručne.

Až neskôr sa začali používal účinnejšie čerpacie mechanizmy. Zložitý technický problém odčerpávania spodných vôd z baní však postupne vyriešili Matej Kornel Hell, konštruktér viacerých druhov gápľov a čerpacích strojov, jeho syn Jozef Karol Hell, vynálezca vodostĺpcových čerpadiel, penumatického čerpadla a Samuel Mikovíni, vynikajúci banský merač, technik, kartograf a matematik. Zostrojil výkonné čerpacie zariadenia, ktoré však na pohon potrebovali veliké množstvo vody, pri nedostatku iného zdroja energie. Mnoho vody bolo potrebné aj na úpravu rúd. Matej Kornel Hell prišiel na myšlienku vybudovať umelé vodné nádrže a r. 1711 aj presadil výstavbu dvoch vodných nádrží v dnešných Štiavnických Baniach. Ich voda sa používala na poháňanie čerpacích, ťažných a úpravárenských zariadení. Neskôr Samuel Mikovíni zväčšil staré jazerá a vybudoval nové nádrže v súvislosti so zavedením nových výkonných čerpadiel ktoré zostrojil Jozef Karol Hell. Tak vznikol v 18. stor. ucelený vodohospodársky systém banskoštiavnickej oblasti, do ktorého patrilo 25 umelých nádrží - vlastne malých údolných priehrad s dômyselnou sieťou záchytných a prívodných jarkov. Z hfadiska možností vtedajšej techniky to boli náročné stavby.

Napr. (Horné alebo Veľké) Vindšachtovné jazero má korunu hrádze dlhú 237 m, širokú 4,7 m a vysokú 15 m. Jarky, ktoré privádzajú vodu do nádrže, merajú 3357 m a odvodné jarky merajú 221 m. Plocha hladiny je 1,59 ha a kapacity 533 tis. m3 vody. Zberné jarky pre Richnavské jazerá merajú až 23397 m a odvodné 2778 m. Najvyššiu polohu má Ottergrundské jazero zvané aj Paradaiské (800 m) pod vrchom Paradais, najväčšiu kapacitu má Richnavské a Rozgrundské jazero - po 960 000 m3 vody. Najhlbšie jazerá sú Richnavské - 2I,2 m a Rozgrundské - 20,8 m. Štiavnické baníctvo v 18. ston. stálo na čele svetového technického pokroku a prežívalo zlaté obdobie svojho rozvoja.

Dnes štiavnické jazerá už neslúžia svojmu pôvodnému účelu. Sú však stále dokumentom technickej vyspelostí a vynaliezavosti našich predkov. Niektoré z nich zanikli alebo boli nerozumnými zásahmi značne porušené. Rozgrundské jazero, ktoré kedysi poháňalo vodou stupy vo Vyhnianskej doline, je zásobárňou pitnej vody. Táto sa prečerpáva do vodovodného jazera a odtiaľ ide do mestského vodovodu v Banskej Štiavnici. Stanovanie pri týchto jazerách a kúpanie v nich je zakázané. Ostatné sa využívajú na rekreáciu, kúpanie a vodné športy, a to aj pre chov rýb a rybolov. Pri niektorých z nich sa vyvinuli dôležité rekreačné strediská, ktoré spoločne s pôvabnou prírodou, príjemnými lesmi, malebnými údoliami, vŕškami priťahujú z roka na rok viac návštevníkov.

Ozajstným klenotom medzi štiavnickýrni jazerami je Počúvalské jazero, nazývané aj Počúvadlo podľa obce Počúvadlo vzdialenej 7 km na J od jazera. Postavili ho ako banskú umelú nádrž v rokoch 1775-1779 pravdepodobne podľa projektov Jozefa Karola Hella. Svojou plochou 12,13 ha je najväčšie medzi štiavnickými jazerami. Dĺžka hrádze je 195 m, šírka 19 m a výška 30 m. Zberné jarky, privádzajúce vodu do jazera, merajú až 15 565 m, odvodné 13 769 m.

Jeho kapacita je 745 000 m3 vody. Leží pod Sitnom v nadmorskej výške 682 m; 1,5 km na Z od Sitna, a 14 km od žel. st. Banská Štiavnica. Počúvalské jazero je najznámejšie rekreačné stredisko v Štiavnických vrchoch, výborné turistické východisko do celej sitnianskej skupiny, s dobrými prístupovými cestami do mnohých kultúrno-historicky pamätných a zaujímavých obcí. Štiavnické jazerá napomáhajú aj dnes - po viac ako dvesto rokoch - zvyšovať príťažlivosť a slávu Banskej Štiavnice a Štiavnických vrchov.

Ako rekreačné strediská sa veľmi rýchlo rozvíjajú. Výstavba súkromných í podnikových chát a zariadení dosahuje v niektorých častiach svoje optimálne medze. Orgány ľudovej správy sa v rámci svojich možností starajú o rozvoj zariadení a služieb v tejto oblasti. Venujú pozornosť ochrane prírody a celého prostredia. Rada okresného národného výboru v Žiari nad Hronom vydala r. 1969 Štatút pre používanie rekreačných a chatových oblastí v priestore Štiavnických jazier. Obsahuje pokyny pre majiteľov podnikových a súkromných chát, pre stanujúcich a ostatných návštevníkov o ochrane prírody, udržiavaní čistoty a poriadku, hygieny a o protiepidemiologických opatreniach. Všetci návštevníci by mali dodržiavať tieto pokyny, aby Štiavnické jazerá, lesy a lúky zostali čisté a neporušené, a tak poskytovali krásu, oddych a zotavenie aj budúcim generáciám.

Mapa