Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Tajch Počúvadlo (1. časť)
zdroj: Počúvadlo - stručný sprievodca, R. Jedlička, V. Pánik, Šport Bratislava, 1974
pridané: 23.3.2010

Prírodné prostredie

Počúvalské jazero leží 9 km na J od Banskej Štiavnice, ktorá svojou polohou v centre Štiavnických vrchov je predurčená za východisko do všetkých jeho častí. Geologicky patria Štiavnické vrchy k vnútornému sopečnému pásmu Karpát, ktoré sa utváralo v mladších treťohorách. Je súčasťou Slovenského stredohoria - sopečnej skupiny, do ktorej patria ešte Krupinské vrchy, Javorie, Kremnické vrchy, Vtáčnik, Poľana a Pohronský Inovec. Jeho reliéf je veľmi členitý, striedajú sa tu kužeľovité kopce, homoľovité vyvýšeniny s rozsiahlymi plošinami a kotlinami. Pôvodné sopečné formy neogénnych vulkánov už dávno podľahli intenzívnej erózii a denudácii. Zníženie a rozčlenenie pohoria je tu najväčšie zo sopečných stredohôr.

Štiavnické vrchy sú ohraničené na S a Z údolím Hrona, na. V ho oddeľuje od Javoria a Krupinských vrchov údolie Neresnice a Krupinice, na J vysiela výbežky do Podunajskej nížiny a Ipeľskej pahorkatiny. Skladá sa z niekoľkých menších celkov. Jeho najvyššia časť je sitnianska skupina, ktorá Sitnom dosahuje výšku 1009 m. Východnú časť tvorí skupina vrchov Skalky (882 m), ktorá sa strmo zvažuje do Pliešovskej kotliny. Obe skupiny oddeľuje Antolská kotlina. Južnú časť pohoria tvorí nevysoká Baďanská vrchovina, ktorej výšky sa pohybujú od 500 do 600 m. V strednej časti leží Prenčovská kotlina. Sitnianska časť je hlboko rozrytá dolinami potokov vtekajúcich do Hrona, z ktorých prírodnými krásami vynikajú Richnavská, Hodrušská, Vyhnianska, Sklenoteplická, Žakýlska jazva. V južnej časti sú pozoruhodné doliny Klastavská, Belujská a Segiňovská.

Okrem sitnianskej skupiny dominujú výškou najmä vrchy: Ižanský vrch (866 m), Studený vrch (876 m), Šobov (888 m), Paradais (939 m), Tanád (938 m), Ostrý vrch (868 m).

Z klimatickej stránky sa na pomerne malej ploche ukazujú dosť veliké rozdiely. Najvyššia sitnianska oblasť leží v chladnej horskej podnebnej skupine, ostatok pohoria zaujíma mierne teplá oblasť. Priemerná ročná teplota kolíše podľa nadmorskej výšky medzi 9 °C na juhu a 6 až 7 °C v najvyšších polohách. V januári sa priemerná teplota pohybuje od -2 do -5°C, v júli dosahuje 16 až 20 °C.

Štiavnické vrchy odvodňujú iba potoky, ktoré zo severnej a západnej časti odtekajú do Hrona, z východnej a južnej časti do Ipľa. Najviac vody preteká nimi na jar, keď sa topí sneh, najmenej koncom leta a začiatkom jesene, keď je tu málo zrážok.

Rastlinstvo Štiavnických vrchov sa vyznačuje miešaním horských a teplomilných druhov. Severné, vyššie časti sú pokryté bučinou, v južných častiach prevládajú dúbravy. Význačnou lokalitou je Sitno, ktorého južné svahy pokrýva väčšinou dúbrava zmiešaná z duba zimného, duba letného a duba cerového.

Na severných a severozápadných svaloch prevažuje bučina. Sitno je povestné bohatstvom rozličných druhov a foriem šípových ruží, ktoré opísal a botanicky spracoval Andrej Kmeť. Vzácnostou je endemícká lipa Tilia sitnensis Kmeť. V dubových porastoch sa vyskytujú mnohé druhy rastlín teplomilného rázu. Vegetácia Sitna má niektoré druhy zaujímavé ich pôvodom, ako napr.: arktický druh woodsia skalná, vysokohorská Ramalina carpatica.

Z ostatnej vegetácie treba spomenút poniklec obyčajný vel'kokvetý, kosatec trávolistý, zvonovec maliolistý, kavyľ chlpatý, vaIeriánu úzkolistú, ľadník tenkolistý, lomikameň vždyživý, rebricu horskú a i. Andezitový vrchol, plošina a strmé svahy Sitna tvoria preto štátnu prírodnú rezerváciu. Živočíšstvo Štiavnických vrchov sa neodlišuje od všeobecne rozšírených druhov fauny vyskytujúcich sa v tomto prírodnom prostredí. Zvláštnosťou je druh srnca so silným a výrazným parožím, ktorý žije v oblasti Sitna a pre ktorého vytvorili tu poľovnícku rezerváciu v rozlohe 2683 ha. Pre muflóniu, danieliu a srnčiu zver je zriadená rezervácia v oblasti Drastvice na ploche 10000 ha. Medveď sa v tejto oblasti nevyskytuje. Zriedkavý je rys ostrovid. Druhové zastúpenie vtáctva je pomerne bohaté, ale vzácnejšie druhy nenašli priaznivé podmienky pre hniezdenie. Ani na strmých bralách Sitna sa neudomácnil sokol.

Počúvadlo v 70-tych rokoch