Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO (Geológia) - Východoslovenské vulkanity (2. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
18.10.2008

Aj v nich sa striedajú polohy jemnozrnné s hrubozrnnými až balvanovitými. Tieto uloženiny majú často rôzno zrnitý charakter, obsahujú úlomky a bomby rôznych druhov andezitov, ktoré boli vyvrhnuté zo starších vulkanických členov v hĺbke.

Slanské vrchy v dnešnom tvare sú len eróznym zvyškom pôvodného rozsiahleho sopečného celku. Milič je pokračovaním Slanských vrchov na juh od zníženiny Ruskov-Slančík-Slanské Nové Mesto. Je to vlastne severný výbežok Tokajských vrchov v Maďarsku. Aj tu leží sopečný masív z väčšej časti na starších neogénnych usadeninách, ale na juhovýchodnom úpätí pri Byšte vystupuje v jeho podloží aj kryštalický podklad, biotitické a dvojsľudové pararuly s polohami sericitických kvarcitov.


Vihorlat

Masív Miliča budujú andezity, ich tufy, ryolity, dacity a ich tufy. Je starší ako Slanské vrchy, pretože jeho väčšia časť je budovaná produktmi úvodnej andezitovej fázy, ktorá sa odohrala koncom tortónu a začiatkom sarmatu. Sopečná vulkanická činnosť bola veľmi intenzívna, o čom svedčí veTká hrúbka vulkanického komplexu, v ktorom sa často striedajú andezity s tufmi. Pri okrajoch masívu Miliča možno pozorovať i vnikanie spodnosarmatských ílov medzi sopečné súvrstvia. Z toho vidno, že vulkanizmus tejto fázy sa odohrával zväčša vo vodnom prostredí.

V strednej časti masívu sa však sopečné produkty hromadili tak rýchlo, že usadeniny tu nemohli vznikať a rýchlo rastúce sopky sa čoskoro objavili nad vodnou hladinou. V priebehu tejto fázy vznikli najmä hyperstenické andezity. Sú to horniny tmavých farieb s porfyrickými výrastlicami živcov a pyroxénov. K tejto fáze patria i ojedinelé andezitové telesá v okolí zemplínskeho ostrova a Král'ovského Chlmca. V južnej časti masívu Miliča prevládajú sopečné horniny druhej ryolitovej fázy, ryolity, dacity, ryolitové a dacitové tufy.

Vihorlat je naším najvýchodnejším sopečným pohorím. Zo severu je ohraničený Nízkymi Beskydami a Bukovskými vrchmi, z juhu Potiskou nížinou. Jeho sopečné masy ležia na rôznych tektonických jednotkách, v južnej časti na neogénnych sedimentoch, v strednej na vnútrokarpatskom flyši a druhohorách Humenských vrchov, v severnej na druhohorách bradlového pásma a na južných pásmach vonkajšieho flyšu.

Celé pohorie budujú andezity a ich tufy. Na juhozápadnom úpätí vystupujú amfibolovo-pyroxenické andezity prvej andezitovej fázy. Vlastné pohorie tvoria andezity a ich pyroklastiká druhej andezitovej fázy. Pyroklastiká majú obdobný vývoj ako v iných pohoriach, t, j. naspodku vývoj tufitický, ktorý v nadloží prechádza do vývoja suchozemského. Pyroxenické andezity vystupujú prevažne ako výlevné formy, ako relikty prúdov. V okolí Choňkoviec sa prejavila záverečná fáza subsekventného vulkanizmu vyliatím sklovitých andezitov.

1. časť   2. časť