Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO (Geológia) - Východoslovenské vulkanity (1. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
17.10.2008

Na východnom Slovensku vytvárajú neogénne vulkanity (sopečné horniny) dva súvislé celky. Prvým je komplex neovulkanitov smeru S-J, tvoriaci Slanské vrchy a ich južné pokračovanie Milič, druhým je na sever vyklenutý oblúk Vihorlatu. Okrem týchto súvislých celkov sa neogénne vulkanity nachádzajú v drobných výskytoch na viacerých miestach, najmä v oblasti zemplínskeho ostrova, v okolí Michaloviec, Vranova a severne od Prešova.

Sopečné masy Slanských vrchov ležia na starších neogénnych usadeninách, a podobne aj väčšia časť vulkanitov Miliča. Tu je však známe i staré kryštalické podložie v malom výskýte pri Byšte, Vulkanity Vihorlatu ležia v južnej časti na neogénnych sedimentoch, v strednej časti najmä na vnútrokarpatskom flyši a na druhohorách Humenských vrchov, v severnej časti na druhohorách bradlového pásma a na južných pásmach vonkajšieho flyšu. Vznik východoslovenských sopečných pohorí sa viaže na tektonické pohyby v období neogénu, na vznik alebo oživovanie zlomových sústav smeru S-J a SZ-JV.


Slanské vrchy. Foto:
www.preshowminerals.szm.sk

Prvé prejavy vulkanizmu na východnom Slovensku sa objavujú v burdigale a pokračujú i v helvéte výlevmi ryolitov a ich tufov. V spodnom i vrchnom tortóne pokračuje ryolitový vulkanizmus už vo zvýšenej miere a vznikajú mocné polohy tufov a tufitov v panve, ako aj veľké telesá ryolitov. Na povrch vystupujú splodiny tejto sopečnej činnosti napríklad v okolí Vranova.

Ako vidieť, na východnom Slovensku sa v období burdigalu-tortónu nevyskytovalo striedanie erupcií: ryolitov a andezitov. Aj intenzita sopečnej činnosti od burdigalu postupne stúpala a vo vrchnom tortóne zasa klesala. Preto sa ryolity tohto obdobia spájajú do spoločnej prvej ryolitovej fázy. Andezitový vulkanizmus sa tu začína až vo vrchnom tortóne výlevmi hyperstenických andezitov, ktoré zasahujú až do spodného sarmatu a tvoria úvodnú andezitovú fázu. Táto sopečná fáza - na rozdiel od prve; ryolitovej - vytvorila už veľké zvrstvené sopky (stratovulkány) a poskytla množstvo sopečného materiálu. Za jej produkty sa považujú andezity Miliča a výskyty pri Kráľovskom Chlmci. V spodnom sarmate sa vedľa doznievajúceho andezitového vulkanizmu začína sopečná činnosťz druhej ryolitove; fázy, ktorá prebiehala v niekoľkých etapách a skončila sa až v panóne.

Bolo to intenzívne soptenie, ktoré poskytlo množstvo tufov, najmä v panve; ako aj lávy na východnom a západnom okraji Slanských vrchov, v Miliči a v okolí Zemplínskych vrchov a Michaloviec. Vedľa ryolitov vznikali i dacity. Vulkanizmus druhej ryolitovej fázy sa prekrýval s nasledujúcim andezitovým vulkanizmom začiatkom vrchného sarmatu, počas ktorého vystúpili masy amfibolicko-pyroxenických andezitov a ich tufov. Tátc fáza sa uplatnila najmä v severnej časti Slanských vrchov a vo Vihorlate. Na konci sarmatu a začiatkom panónu sa oživuje sopečná činnosť; počas nej vyvreli mnohé sopky, ktoré dali základ Slanským vrchom a Vihorlatu. Je to druhá andezitová fáza, v priebehu ktorej sa vyliali pyroxenické andezity, S touto fázou geneticky súvisí aj zrudnenie zlata, striebra a ortuti v Slanských vrchoch. Záverečná fáza subsekventného vulkanizmu sa prejavila len v stopách na južnom úpätí Vihorlatu vystúpením sklovitých andezitov.

Finálny vulkanizmus sa na východnom Slovensku neprejavil.

Sopečné pohoria východného Slovenska predstavujú však len zvyšok veľkých sopečných celkov, pretože po vyzdvihnutí celej oblasti v ponte erózia rozrušila rozsiahle vulkanické celky a veľká časť z nich bola denudovaná.

Slanské vrchy predstavujú úzky horský chrbát smeru S-J, mierne vyklenutý na východ. Tíahnu sa od Okružnej na severe až po zníženinu medzi Ruskovom, Slančíkom a Slanským Novým Mestom na juhu. Na západe hraničia s Košickou kotlinou, na východe s Východoslovenskou nížinou.

Sopečný komplex Slanských vrchov leží na starších neogénnych usadeninách. Z najstarších sopečných hornín sa zachovali splodiny druhej ryolitovej fázy pri Zamutove. Tu vystupujú latity vo forme podpovrchovej intrúzie. Sú to svetlé hotniny porfyrickej štruktúry. Výrastlice tvoria živce (oligoklaslabrador) a sklo. Základná hmota je sklovitá. Na obvode Slanských vrchov sa miestami vyskytujú tufity druhej i prvej ryolitovej fázy.

Väčšie rozšírenie majú už andezity a ich tufy prvej andezitovej fázy (andezity amfibolovo-pyroxenické). Vyskytujú sa v severnej časti pohoria. Najväčšmi sú rozšírené medzi Kokošovcami a Varhaňovcami. Tvoria zväčša tvarom nápadné homoľovité formy (kopec Oblík, Vrátna, Sobraná). Mimo pohoria vystupujú severne od Fintíc v nápadných kopcoch Šariša, Lysej Stráže a Kapušianskeho hradu. Sú to horniny zväčša svetlé, porfyrickej štruktúry, so zrnitým vývinom základnej hmoty. Porfyrické výrastlice tvorí andezín až labrador. Ďalej sa v nich nachádzajú amfiboly, augit a diopsid. Andezity severne od Fintíc obsahujú aj granát. Medzi Kokošovcami a Varhaňovcami vystupujú aj ich tufy a tufity, ktoré sú niekde popolovité, inde zase hrubozlepencovité až blokové.

Vlastné pohorie však budujú andezity a ich tufy druhej andezitovej fázy. Sú to pyroxenické andezity, ktoré vytvárajú rôzne formované výlevné telesá, kde-tu však vystupujú aj ako drobné intruzíva. Štruktúru majú porfyrickú, popri pyroxénoch obsahujú amfibol a biotit, zo živcov labrador až andezín. Výlevy pyroxenických andezitov sa striedali s vyvrhovaním sopečného popola. Tieto tufové vyvrženiny prevládajú nad andezitmi a usadzovali sa  buď v jazernom prostredí, alebo na suchej zemi. V tufitickom vývoji sú dobre odkryté vo východnej časti Dargovského priesmyku, na hradskej medzi Herľanmi a Vranovom, v doline potoka Delňa a inde. Striedajú sa v nich polohy jemnozrnné s hrubozlepencovitými. Vyššie časti pohoria budujú okrem andezitov tufy usadené na suchej zemi.

1. časť   2. časť