Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO (Geológia) - Nízke Tatry (4. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 9.1.2008

Obalové tatridné mezozoikum je len miestami rudimentárne zachované aj uprostred kryštalinika a na južných svahoch Nízkych Tatier. Vytvára úzke synklinály zavrásnené do kryštalinika, ako je synklinála Trangošky alebo Konského Grúňa, alebo tvorí drobné izolované kryhy. Poväčšine je tu zastúpený kremencami len spodný trias, prípadne vápencami a dolomitmi stredný trias.

Krížňanský príkrov vystupuje najmä v západnej časti Nízkych Tatier, budujúc ich severné, západné a sčasti južné svahy. leží na rôznych členoch obalových sérií, pripadne je v tektonickom styku s kryštalinikom.

Začína sa spodnotriasovými kremencami a pestrými bridlicami, v ktorých sa pri Starých Horách vyskytuje ložisko sadrovca. Spodný trias má bežný vývoj a nelíši sa od vývoja obalových sérií. Na povrch vystupuje len kde-tu na južných svahoch pohoria a v okolí Starých Hôr. Stredný trias sa začína sivými až čiernymi vápencami s kalcitovými žilkami, ktoré často tvoria bázu krížňanského príkrovu. Miestami, napríklad v Demänovskej doline, obsahujú vložky krinoidových vápencov a dolomitov. V nich sú vyvinuté rozsiahle jaskynné systémy. Obsahujú faunu ramenonožcov, ako Spiriferina fragiUs, Waldheimia angusia, Terebratula vulgaris, Rhynchonella decurtata a pod.

Mohutné vápencové súvrstvia severných svahov Nízkych Tatier

Vyššiu časť stredného triasu a sčasti i vrchný trias tvoria sivé dolomity s polohami krinoidových alebo slienitých vápencov. V juhozápadnej časti Nízkych Tatier sa v nich vyskytujú polohy lunzských vrstiev zvyčajného vývoja. Vrchný trias je aj tu vyvinutý vo fácii keuperu, t.j. v podobe súvrstvia pestrých bridlíc s polohami kremencov a častými lavicami dolomitov. V Iľanovskej doline sa v keuperi našiel lastúrnik Schizoduí sp. Najvyšší trias (rét) najčastejšie zastupuje súvrstvie vápencov a bridlíc. Vápence sú väčšinou tmavé až Čierne, s polohami lumachelových a koralových vápencov, a striedajú sa s tmavými bridlicami. Na Južných svahoch Nízkych Tatier rét zastupujú zväčša koralové vápence a tmavosivé vápence s vložkami krinoidových vápencov.

Jura sa vyznačuje pestrým vývinom najmä liasu a má tu vývoj väčšinou plytkomorský. Obyčajne sa vyvíja z vrchného triasu. Naspodku ju zastupujú tmavé bridlice s polohami pieskovcov, piesčité krinoidové vápence a vápnité pieskovce. Toto súvrstvie sa označuje ako grestenské vrstvy. Obsahuje amonity Asteroceras sp., Oxvnoceras oxynotum. Vyšším fazálnym vývojom je vývoj škvrnitých slieňov a vápencov s polohami rohovcových vápencov, s ktorým je v Nízkych Tatrách spätý vývoj červených hľuznatých vápencov buď v podloží, alebo v nadloží škvrnitých slieňov. V nich sú Časté amonity, ako Echioceras raricostaium, Asteroceras obtusnm a Coenoceras sp. Častou horninou liasu sú tu krinoidové vápence rôznych farieb, ktoré miestami obsahujú aj rohovce a často sa v nich vyskytujú amonity. Vyššiu juru (doger-malm) tvoria obyčajne doskovité kremité vápence s polohami rádiolaritov. V južnej časti Nízkych Tatier zastupujú vrchnú juru zelenkasté a červenkasté slienité bridlice, ktoré obsahujú aptychy.

Spodná krieda (neokóm) krížňanského príkrovu má mohutný vývoj a zaberá rozsiahle plochy. Vyvíja sa z najvrchnejšej jury (titónu). Spodnú časť súvrstvia tvori hrubý komplex doskovitých sivých až tmavosivých slienitých vápencov s polohami slieňov a slienitých bridlíc. Vo vrchnej časti súvrstvia prevládajú slienité bridlice a slieňovce s polohami vápnitých pieskovcov a jemnozrnných vápencov.

Chočský príkrov buduje severné svahy Nízkych Tatier zhruba medzi Iľanovskou dolinou a Hranovnicou, ako aj priľahlý Vikartovský chrbát. V oblasti Iľanovskej doliny leží na krížňanskom príkrove, v ostatnej časti na sérii Veľkého Boku. Buduje aj úpätie južných svahov v doline Hrona medzi Banskou Bystricou a Mýtom pod Ďumbierom, kde leží, podobne ako v okolí Liptovskej Osady, na krížňanskom príkrove. Charakteristickým členom chočského príkrovu v oblasti Nízkych Tatier je melafýrová séria rozšírená najmä medzi Malužinou a Hranovnicou.

Buduje z väčšej časti aj Vikartovský chrbát a južnéúpätie pohoria v doline Bystrianky. Začína sa súvrstvím karbónskeho veku, ktoré je vyvinuté v podobe tmavých až čiernych bridlíc a pieskovcov s polohami zlepencov. Miestami v ňom vystupujú i drobné telesa bázickvch hornín. Najväčšiu časť série zaberá súvrstvie, zložené z arkóz, pieskovcov, zlepencov, brekcií a červených. až sivých bridlíc, pre toto súvrstvie je príznačná rýchla sedimentácia, nepravidelnosť a nestálosť jednotlivých horninových typov, slabá opracovanosť zlomkovitého materiálu a častá netriedenosť.

Typické preň sú ďalej mohutné prúdy melafyrových hornín,v ktorých možno rozlíšiť dva základné typy.

Prvým typom sú melafýrové porfyrity obyčajne hnedo-červené zelené i čierne. Štruktúru majú porfyrickú alebo celistvú s mandľovcami, plagioklasy sú zásaditejsie (oligoklas-andezín). Druhým typom sú augitické porfyrity, zväčša zelené, so všesmerne zrnitou alebo ofitickou mikroštruktúrou. Ich plagioklasy sú kyslejšie (albit, albi t-oligoklas). Ďalej obsahujú augit,amfibol a biotit. Vyšším súvrstvím sú kremence, ktoré vytvárajú stály horizont a vo vrchných častiach obsahujú aj pestré bridlice. Nimi sa začína spodný trias. V ich nadloží sa nachádzajú slienité bridlice a slienité vápence obsahujúce skameneliny, ako Claraia icllcn, Nanceita cosiasa, Turbo reciecosiaťus, Dinariies imiciamis, Tirolites casianus a i.

Celá melafýrová séria sa donedávna považovala za spodný trias a v literatúre sa označovala aj ako verfén s melafyrmi.

Stredný a vrchný trias chočského príkrovu má dva základné vývoje. Jeden s prevahou dolomitov sa označuje ako čiernovážska séria, vyvinutá najmä na východ od Važca. Miestami sa však stredný trias aj tu .Začína tmavými vápencami a v okolí Lučivnej k nemu patria a) sivé rohovcové vápence, ktoré sú však málo rozšírené. Podstatnú masu triasu tvoria dolomity, v ktorých sa vo vyšších častiach kde-tu vyskytujú malé polohy bridlíc, zodpovedajúcich keuperu krížňanského príkrovu a obalových sérií.

Druhý vývoj má strednom triase značné rozšírené na báze tmavé vápence, nad nimi dolomity a vyššie tmavé a sivé vápence s rohovcom. Bývajú masívne, často lavicovité. Rohovce sú v nich rozložené v tvare nepravidelných hľúz alebo  šošoviek rôznej veľkosti. Pri Východnej sa v nich vyskytuje amonit Monophyhses aon, na Pohroní Rhynchonella irinoiiosi, Posidonia ivengensis. Vrchný trias sa v tomto vývine začína značne mocnými lunzskými vrstvami, v ktorých peletická zložka prevláda nad psamitickou — piesčitou. Tmavé až čierne bridlice často obsahujú pyrit,čo svedči o slabom vetraní sedimentačného priestoru, ďalej malé sloje uhlia, stopy po červoch a na pieskovcových polohách čeriny.

Tieto znaky prezrádzajú, že scdimentácia prebiehala v plytkom prostredí. Pieskovcové polohy sú polymiktné, drobové, sčasti arkózovité. Ich materiál pochádza z kryštalinika. Na vrchu Sliene nad Svätojánskou dolinou sa v nich vyskytujú druhy Halobia hanen, pri Liptovskom Hrádku a na Pohroní Leda deffneri, Hakbia rugosa, Posidoma ovalis a i. Lunzské vrstvy sú mohutne vyvinuté v okolí Liptovského Hrádku a pri Jaseni. Nad nimi sú dolomity a svetlé i sivé vápence s vložkami zelených a červených ílovitých bridlíc. Pri Hybiach obsahujú tieto vápence bohatú faunu nóru a rétu (Thecosmilia claihraia, Bereniceras hybensis, Spiriferina kossensis, Terebraiula gregaria, Pceria coniorta, Modiola hybbensis, Rhastavicula coniorta, Arcestes rhaeticus a i.). Tento vývoj sa označuje ako bielovážska séria a je rozšírený medzi Važcom a Pavčinou Lehotou, ako aj na Pohroní.

Jura chočského príkrovu v Nízkych Tatrách sa vyskytuje len na úzkom pruhu medzi Važcom a Svarínskou dolinou. Má plytkovodný vývoj a naspodku ju zastupujú sivé až čierne vrstevnaté vápence s hľuzami rohovcov. Obsahujú skameneliny Gryphea arcuata, Liostrea obliqua, Rhynchonella plicalissima a Terebratula punctata. Vyššiu časť jury tvoria červené a ružové krinoidové vápence s druhmi Sffiriferina alpina, Zeillería appenninica, Phyloceras sp. Belemnites, ďalej rádioláriové bridlice s amonitmi Taramelliceras coslatum, Somerbyceras sp., Lissoceras sp. a najvyššie sú vyvinuté zelené a sivé lavicovité vápence.

Južné a východné úpätia masívu Kráľovej hole buduje spodný a stredný trias (bridlice, vápence, dolomity) gemeríd, ktorý sem zasahuje z Muránskej planiny a vernárskeho pruhu. Tieto súvrstvia budú opísané v Slovenskom rudohorí; majú ten istý vývin, a preto sa tu nebudeme nimi bližšie zaoberať.

1. časť   2. časť   3. časť   4. časť   5. časť