Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
Pod drobnohľadom |
SLOVENSKO
(Geológia) - Nízke Tatry (3. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda),
kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
8.1.2008
Vo východnej časti Nízkych Tatier — na severnom svahu Kráľovej hole, v hornej časti doliny Čierneho Váhu a južne od Liptovskej Tepličky — je vyvinutá obalová séria veporidného kryštalinika, zvaná séria Veľkého Boku, ktorá je vývinom blízka mezozoiku krížňanského príkrovu. Na západ sa tiahne v úzkom pruhu až k Vyšnej Boci. Stratigrafické rozpätie má od spodného triasu po spodnú kriedu a je celá premenená v menších hĺbkach zemskej kôry.
Spodný trias je zastúpený jemnozrnnými i hrubozrnnými kremencami, v ktorých sa vyskytujú polohy sericitických a seridticko-chloritických fylitov. Stredný a čiastočne i vrchný trias zastupujú dolomity zvyčajného vývoja, ktoré zaberajú rozsiahle plochy. Kde-tu sú v nich vyvinuté lunzské vrstvy, ktoré umožňujú v tých miestach rozlíšiť vrchnotriasové dolomity od strednotriasových. K vrchnému triasu patri ďalej karpatský keuper vo vývoji pestrých bridlíc s polohami kremencov a dolomitov.
Juru naspodku (lias) zastupujú tmavosivé až čierne doskovité a bridličnaté vápence, často s hnedými škvrnami na plochách bridličnatosti. Vyššie sa vyvinuli tmavé doskovité krinoidové vápence, rozšírené najmä v okolí Pálenice. Strednú a vrchnú juru (doger-malm) tvoria sivé a pleťovoružové lavicovité i bridličnaté vápence s červenými rohovcami, ktoré v nadloží prechádzajú do svetlých ružových vápencov bez rohovcov. Najvyššiu časť série predstavuje súvrstvie svetlých i tmavosivých vápencov, slieni-tých vápencov a slieňov, ktoré sú značne dynamicky (t. j. tlakom) premenené.
Podla analógie faciálneho vývoja patrí toto súvrstvie k spodnej kriede a je vyvinuté v západnom okolí Liptovskej Tepličky. Vnútorná stavba série Veľkého Boku je veľmi komplikovaná; je zložito zvrásnená a porušená radom prešmykov, takže často celé súvrstvia boli tektonicky vyvalcované a vytiahnuté. Pre metamorfózu sa v nej skameneliny nezachovali.
Na severných svahoch Ďumbiera vystupujú z druhohorného obalu na povrch jedine spodnotriasové kremence. Až v severozápadnej časti pohoria vystupuje úplná obalová séria, zvaná séria Červenej Magury, ktorá zostupuje až do doliny Revúcej. Mohutnejšie má vyvinutý spodný trias. Začína sa súvrstvím kremencov, kremitých pieskovcov a arkóz, ktoré obsahuje vložky pestrých ílovitých bridlíc.
Nad ním je vyvinuté súvrstvie rôznofarebných bridlíc s polohami pestrých jemnozrnných pieskovcov, súvrstvím svetlých vápnitých pieskovcov, ktoré v nadloží prechádzajú do piesčitých vápencov a obsahujú belemnity. Vyššie nasledujú čierne a sivé krinoidové vápence so značnou klastickou (úlomkovitou) prímesou, čo svedčí o sedimentácii v plytkovodnom prostredí. Vrchnú časť jurského komplexu tvoria ružové a červené krinoidové vápence a hrubolavicovité svetlé slienité vápence.
Vyskytujú sa v nich amonity Lissoceras psilodiscus, Partschiceras sp., Perisphinctes plicatilis a i. K spodnej a strednej kriede patria sivé masívne a lavicovité vápence s rohovcami, slienité bridlice a sliene s polohami vápnitých pieskovcov.
Juhozápadný okraj kryštalinika masívu Prašivej a kryštalinikum Starohorského pohoria medzi Jelenskou skalou a Donovalmi má obalovú sériu donovalskú, ktorá je pokračovaním série Červenej Magury. Tvori ju najmä spodnotriasové súvrstvie kremencov a pestrých bridlíc, strednotriasové tmavé vápence a dolomity, krinoidové a svetlé vápence jury.