Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránk

Náučné chodníky "Po stopách baníckej činnosti" - Kremnica (2. časť - náučný chodník č. 1)
zdroj: Sprievodca Náučné chodníky "Po stopách baníckej činnosti" - Kremnica - Kremnické Bane
pridané: 10.12.2007

Náučný chodník č. 1.

Šachta Ferdinand (560 m.n.m), Kalvária (715 m.n.m.), Schultersberg (802 m.n.m.). Pomnik Františka Lotrinského (690 m.n.m.), Šachta Ludovik 641 m.n.m.. Šachta Ferdinand. Dĺžka 5000 m, prevýšenie 242 m, minimálna výška 560 m.n.m., maximálna výška 802 m.n.m. Trať stredne náročná, 3 hodiny.

Náučný chodník záčina pri Šachte Ferdinand, vzdialenej len niekoľko sto metrov od autobusovej stanice Kremnica. Šachta nepatrí medzi historicky najstaršie (začiatok hĺbenia na prelome 18. a 19. storočia). Bola však hlavným - úvodným dielom na dobývanie bohatých zlatostriebomých žíl, nachádzajúcich sa pod samotným mestom Kremnica. Zachovaná je v podobe z 30. rokov 20. storočia, a to ťažná veža a strojovňa. Hĺbka šachty je 301 m po úroveň Hlavnej dedičnej štôlne. Ťažba v podzemí sa skončila v r. 1970. Banské diela boli následne zlikvidované a šachta zabezpečené betónovými platňami.štruktúr nebola pravdepodobne významnou a jej trvanie holo krátke. Zabezpečená je betónovou platňou.

Pohľad na banský areál v Kremnici. Vľavo Šturec, vrch vzadu Jarabica.
Foto: www.kremnicanadzlato.sk

Na západnom svahu, oproti šachte nachádza sa ryha v skale (Schusters Schrum), ako zvyšok po tektonickej činnosti a snahe baníkov o dobývanie. Na hrebeni Schultersbergu vidieť množstvo píng rôznych rozmerov. Poväčšine sú to pozostatky prieskumných šácht, avšak aj miest dobývania zlatonosnej rudy. Na severnom okraji tiahleho hrebeňa dosiahneme sa na najvyššom bode vrcholu (802 m.n.m.) nad prepadliskom Šturec (tabuľa č. 2).

Odtiaľto je pekný výhľad na časť obce Kremnické bane, kostol Sv. Jána Krstiteľa (stred Európy) a hlboko pod nami dno prepadliska. Stojíme nad miestom kde sa s najväčšou pravdepodobnosťou začala odvíjať tisícročná história baníctva v Kremnici. Je tu aj stopa významnej tektonickej línie (smeru východ - západ). po ktorej sa pohybovali horninové bloky s vertikálnou amplitúdou až do 1000 m. Významne bol tým ovplyvnený aj charakter žilných štruktúr. hlavne v centrálnej časti Šturec, či ich vývoj na juh.

Vzniklo tu už dávno v minulosti prepadlisko v ktorom prapredok prospektor - hľadač objavil primárny zdroj zlata. Existencia je dokladovaná najstaršou písomnou správou z r. 1385, keď' sa píše o existencii baní LAPSER (preložené z latinčiny ako prepadnutie, spadnutie). K Šturcu sa však viaže legenda o tom, ako neposlušných baníkov zasiahol trest Boží za to, že na veľké sviatky (Turíce) pracovali v podzemí a výzvu pána hôr, aby opustili bane, neuposlúchli.

Všetkých zavalilo, pričom malo zahynúť najmenej 90 baníkov. Stalo sa tak v r. 1443, kedy bolo aj v Kremnici zaznamenané zemetrasenie (epicentrum pri Žiline).

Z vrcholu môžeme zisť východným svahom ku šachte Klinger, alebo západným svahom do sedielka nad obcou Lúčky. Obidva chodníky sa tu spájajú. Pokračujeme smerom na sever cez riedku ihličnatú horu až na okraj prepadliska a ku "krásnej vyhliadke" (Tabuľa č. 3). Tu si oddýchneme. pokocháme sa pohľadom na Kremnické vrchy, šachtu Ludovik a samotné prepadlisko s lomom.

Potom okrajom prepadliska zídeme do širokého údolia pod Jarabicou. Tu sa nachádza pomník z r. 1751, postavený ako spomienka na návštevu cisára Františka Lotrinského, a pri ústi prepadliska aj jeho syna Leopolda r. 1764 (Tabuľa č. 4). Je tu aj veľká halda jaloviny zo štôlne Nová Muntzer, ktorou boli otvorené a dobývané žily Volle Henne.

Náučným chodníkom po Banskej cesta vrátime sa popri šachte Ludovik, drviarni rudy a úpravni späť ku šachte Ferdinand.

Náučný chodník č. 1 A - odbočka ku šachte Klinger

Z vrcholu Schultersbergu (802 m.n.m.) smerom na východ zídeme strmým svahom na širokú lesnú cestu ku šachte Klinger, prejdeme ku nej niekoľko metrov smerom na juh. Šachta bola vyhĺbená na žile Schrämer, ktorú mali baníci presledovať smerom na juh. Zložité geologicko - tektonické pomery v Šturci, časté zavaľovanie dobývok, nútili baníkov hľadať rudu aj v priľahlých priestoroch Šturca. To sa malo zabezpečiť otvárkou zo šachty Klinger. Táto však nebola jedinou.

Od šachty je náučný chodník zhodný s lesnou cestou. Prechádza cez južnú stenu prepadliska v miestach. kde sa výrazne prejavila tektonická porucha (smer východ - západ). V závere cestu opustíme a miernym svahom vyjdeme do sedielka nad obcou Lúčky.

Náučný chodník č. 1 B - odbočka svahom nad obcou Lúčky

Zo sedielka nad obcou Lúčky pokračujeme po náučnom chodníku č. 1. Po niekoľkých metroch odbočíme doľava a takmer po vrstevnici prejdeme lesom až na cestu. Touto smerom na východ zídeme ku pamätníku cisára Františka Lotrinského. Od šachty pokračuje náučný chodník Ulicou rumunskcj armády a za posledným domom po pravej strane začína stúpať do svahu Kalvárie.

Serpentínovým chodníkom popri kaplnkách Krížovej cesty vystúpime na vrchol ku zrúcaninám kostola sv. Kríža, postaveného v r. 1734. popri ktorých pokračujeme smerom západným na okraj tiahleho hrebeňa. Dostaneme sa na lesnú cestu do priestoru tzv. I. Žilného systému.

Celková dĺžka rudných žíl dosahuje okolo 6 km v smere sever -juh a  obce Lúčky za obec Kremnické Bane. Lesnou cestou pokračujeme po hrebeni ku z\zvyškom po šachte Kingsbittner (inf. tabuľa č. 1.). Spominaná je už v r. 1583 a hĺbená bola želiezkom a kladivkom. Z pohľadu otvárania žilných

Vydalo: Združenie Kalvária, Kremnica, autor: Oliver Finka

úvod   NCH1   NCH2   NCH3