Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Náučné chodníky "Po stopách baníckej činnosti" - Kremnica (1. časť - úvod)
zdroj:
Sprievodca Náučné chodníky "Po stopách baníckej činnosti" - Kremnica - Kremnické Bane
pridané:
9.12.2007

Kremnica ako mesto je listinne doložená od r. 1328. Je viac ako pravdepodobné. že tu prekvitala banícka činnosť hodne skôr. Záujem našich predkov o zlato bol taký veľký. že ich priviedol aj do neznámych a odľahlých končín dnešného kremnického rudného poľa. Potoky a rieky boli indikátorom výskytu zlata a proti ich prúdu bolo možné prísť až ku primárnym zdrojom.

Primitívne nástroje hľadačov -   prospektorov a len zdedené skúsenosti mohli sa v počiatkoch záujmu o zlato využiť pri získavaní tohoto kovu. Vhodné podmienky boli pri ryžovaní náplav v potoku a z toho vyplývajúce praktické zručnosti a skúsenosti sa mohli uplatniť aj na oxidačných závaloch žilných štruktúr.

Podmienky zodpovedajúce danej skutočnosti boli asi najpriaznivejšie v oblasti dnešného Šturca - prepadliska, kde bola žilná štruktúra obnažená tektonickými pochodmi porušená a pôsobením poveternostných podmienok rozdrobená tak, že bol z nej uvoľnený minerál zlata (elektrum). Bolo to teda miesto. kde mohli začať prví hľadači získavať zlato aj primitívnymi spôsobmi. najmä ryžovaním. (Na severnom okraji prepadliska tečie potôčik, zdroj potrebnej vody.)

Dôkazy. podporujúce úvahy o mieste, kde sa začínalo s ťažbou, sú dané napr. v listine z r. 1385, v ktorej sa píše o baniach Lupser (z latinčiny prepadnutie. spadnutie. nemecky der Sturz). ku ktorým, bolo potrebné raziť odvodňovaciu štôlňu už v značnej hĺbke. Podporným argumentom je aj banské drevo nájdené v Šturci v hĺbke okolo 70 m pod povrchom, ktorého vek bol určený na 950 plus-mínus 50 rokov.

Toto všetko svedčí o tom, že história baníctva v Kremnici je aspoň 1000 ročná, práve tieto miesta, nachádzajúce sa v katastrálnom území mesta Kremnica a obce Kremnické Bane, chceme na našich náučných chodníkoch po stopách baníckej činnosti, ukázať návštevníkom Kremnice.

LEGENDA:

01/ Šachta Ferdinand - šachtová budova + strojovňa - ťažná veža.

02/ Šachta Kingsbiilner - skalný pozostatok po šachtovom telese, likvidovaná (betónová platňa).

03/ Šachta Klinger - ústie zabezpečené mrežou.

04/ Šachta Roth - pozostatok vo forme pingy.

05/ Štôlňa Milan - šachtový portál s mrežou.

06/ Štôlňa Nová Muntzer - ústie prepadnuté, zlikvidovaná zastrelením.

07/ Halda štôlne Nová Miintzer.

08/ Štôlňa Volle Henne s haldou.

09/ Štôlňa Katarina - ústie prepadnuté - mulda.

10/ Štôlňa Václav stred - zachované ústie, vo vnútri zamrežovaná.

11/ štôlňa Václav juh - zasypané ústie zosunutým svahovým materiálom.

12/ Štôlňa Šturec - zachované ústie - portál s mrežou.

13/ Šachta Mikuláš - zlikvidovaná (len ako plošina v teréne), vedľa pozostatok z gápľa.

14/ Šachta Ludovik - zachovaný celý komplex budov.

15/ Štôlňa Ferdinand - zachované ústie - portál s mrežou.

16/ Štôlňa Václav sever - zachované ústie, vo vnútri zamrežovaná.

17/ Šachta Mária - zlikvidovaná (betónová platňa). v teréne len ako plošina.

18/ Štôlňa Vratislav - zachovaný portá! - ináč zdevastovaná.

19/ Šachta Rudolf- len ako preliačina v teréne - ťažko identifikovateľná, zlikvidovaná (betónová platňa).

20/ Štôlňa Nová Vodná - zachované ústie, v prevažnej časti využívaná ako vodné dielo.

21/ Dobývky na žile Schindler - otvorené dobývky.

22/ Šachta Kribanus - v teréne ako pinga.

23/ Dobývka na žile Kirchberg - skalná stena.

24/ Žily Krížne - stopy po povrchovej dobývke

25/ Šachta Anna - zlikvidovaná - zatvorená betónovou platňou.

26/ Šachta Matej - zlikvidovaná - v teréne identifikovateľná haldou.

27/ Šachta Leopold - zlikvidovaná. ťažko identifikovateľná.

28/ Šachta Hellinger - v teréne ako pinga. ťažko identifikovateľná.

29/ Šachta Michal - zlikvidovaná (betónová platňa) - na súkromnom pozemku ohradenom plotom.

Vydalo: Združenie Kalvária, Kremnica, autor: Oliver Finka

úvod   NCH1   NCH2   NCH3