Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
|
Pod drobnohľadom |
SLOVENSKO
(Geológia) - Malé Karpaty (2. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda),
kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
22.8.2007
Druhohory Malých Karpát sú rozšírené najmä v ich severnej a západnej časti. Sú tu zastúpené tri hlavné druhohorné komplexy, a to obalová séria, označovaná ako malokarpatská, krížňanský a chočský príkrov. Malokarpatská séria tvorí bezprostredný obal kryštalinika a začína sa spodným triasom, ktorý však má pomerne malé rozšírenie. Zastupujú ho najmä kremence a kremité pieskovce, ktoré v spodných častiach súvrstvia prechádzajú miestami do kremitých zlepencov a arkóz.
Sú to masívne pevné horniny, vytvárajúce výrazné vyvýšeniny a stupne. V ich nadloží sú vyvinuté v slabej polohe kremité bridlice, prípadne červené ílovité bridlice. Stredný a vrchný trias v malokarpatskej sérii je zastúpený len lokálne, a to najmä vo vývoji svetlých a Šedých dolomitov, ktoré nachádzame pri Horných Orešanoch, alebo vo vývoji vápencovo-dolomitickom, ktorý sa vyskytuje na Devínskej Kobyle. (Paleontologicky je doložený len rét na devínskej hradnej skale.)
Najrozšírenejším členom obalovej série Je lias, ktorý sa vyvíjal mnohostranným spôsobom. V západnej časti Malých Karpát je zastúpený najmä borinskými vápencami. Sú to obyčajne masívne sivé a tmavosivé vápence, v ktorých sa vyskytujú polohy dolomitov, brekciovitých vápencov masívoch až čiernych slieňov. Tento vápencový komplex leží na mnohých miestach priamo na kryštaliniku, ktoré sa odráža na zložení spodnej časti. Táto časť sa obyčajne skladá z rôzno zrnitých brekcií a zlepencov s vápnitým tmelom, na niektorých miestach z pieskovcov až kremencov, Prítomnosť zlepencov a brekciu ako aj vápencová výplň puklín v kryštaliniku svedčia o značnej Členitosti povrchu v období transgresie liasu. Liasový vek borinských vápencov je doložený nálezmi belemnitov a ramenonožcov
Borinské vápence sú rozšírené na značných priestoroch, sú značne skrasovatené, takže miestami sa vytvorili jaskynné útvary. Na viacerých miestach sa ťažia ako stavebný kameň. Borinským vápencom vo väčšej vzdialenosti od kryštalického jadra vekom ukladania zodpovedá mocné súvrstvie tmavosivých slienitých bridlíc a slieňov, v ktorých sa vyskytujú polohy piesčitých a krinoidových vápencov
a pieskovcov. Obsahujú aj skromnú faunu belemnitov a ramenonožcov (Spiriferina tumida, Speriferina haueri SUESŠ.). V severnej časti Malých Karpát lias zastupuje súvrstvie tmavých slieňov a slienitých vápencov s polohami doskovitých vápencov s rohovcami. Jeho vrchná časť, v ktorej sú hojné rohovcové vápence, patrí už do dogeru. Súvrstvie obsahuje najmä faunu lamelibranchiát. Známym súvrstvím vrchného líasu z Malých Karpát sú marianske bridlice (v staršej literatúre označované ako mariatalské bridlice — podľa pôvodného názvu obce), ktoré sa v minulosti používali ako pokrývačské bridlice z lomu pri Marianke. Sú to tmavé až čierne slienité bridlice, dokonale štiepateľné, obsahujúce vložky tmavých vápencov, zrnká i konkrécie pyritu, ktorý svedčí o tom, že sa ukladali v málo vetranom prostredí.
V lome pri Marianke sa v nich vyskytuje známa fauna amonitov (Harpoceras bifrons, Harpoceras boreale, Lytoceras sp.) i belemnitov. Pri Borinke, Lozorne a Jablonovom sú bridlice zrudnené sedimentárnym mangánom. Zrudnené pásma v marianskych bridliciach majú rôznu mocnosť, avšak nepresahujú 100 m. Mangánovú rudu tvoria uhličitany Mn (manganokalcit), oxidy a hydroxidy Mn (pyroluzit a manganit). Nedostatočná kovnatosť rúd nedovoľuje praktické využitie tejto suroviny.
Stredná a vrchná jura (doger-malm) je v Malých Karpatoch málo rozšírená a vystupuje len v strednej časti Malých Karpát medzi Rohožníkom a Pernekom a v južnej časti v okolí Devína. V strednej časti Malých Karpát ju zastupujú sivé a hnedé rádiolarity s polohami doskovitých vápencov a tmavých bridlíc. V ich nadloží býva vyvinutá poloha červených a ružových vápencov s riasami Globochaetae. V okolí Devína zastupujú strednú a vrchnú juru vrstevnaté vápence pastelových farieb, ktoré obsahujú buď polohy, alebo šošovky rohovcov.
V severnej časti pohoria v obalovej sérii je zastúpená i spodná krieda, ktorá sa sedimentačne vyvíja z vrchnej jury. Prechodnú fázu (titón-spodný neokom) tvoria svetlé doskovité vápence s rohovcami, ktoré obsahujú foraminifera, najmä Calpionella alpina. Nad nimi ležia sivé až tmavé vápence a ako najvrchnejšia zložka obalovej série vápnité ílovce s polohami piesčitých vápencov a vápnitých pieskovcov. Podla foraminifér tieto najvrchnejšie polohy patria už do strednej kriedy (alb-cenoman).
Medzi Kuchyňou a Smlenicami sa rozprestiera úzky pás krížňanského príkrovu (2—3 km), ktorý leží väčšinou na strednej kriede obalovej série, no niekde i priamo na kryštaliniku modranského masívu. Jednotlivé jeho útvary sú tektonicky veľmi redukované a majú šošovkovitý priebeh. Celý pruh príkrovu predstavuje šupinovité pásmo. Podstatnú jeho časť tu tvorí vysocká séria. Začína sa pestrým spodnotriasovým súvrstvím sľudnatých bridlíc s polohami pieskovcov a kremencov.
Stredný trias je zastúpený sivými vápencami, označovanými ako vysocké, s polohami dolomitov. Dolomity tu tvoria obyčajne vrchnú časť súvrstvia a zasahujú až do vrchného triasu. Miestami majú vložky tmavých bridlíc a pieskovcov, ktoré zodpovedajú lunzským vrstvám. Vrchný trias je vyvinutý vo forme karpatského keuperu. V súvrství pestrých, prevažne červených bridlíc sú vyvinuté polohy pestrých pieskovcov až kremencov a žlto sivých dolomitov. V nadloží keuperu je vyvinutá slabá poloha rétu, ktorú obyčajne tvoria tmavé až čierne doskovité lumachelové vápence a tmavé bridlice. Lumachelové vápence sú bohaté na skameneliny, z ktorých najčastejšie sú: Pteria contorta, Chlamys cf. mayen, Jura vo Vysockej sérii má plytkovodný vývoj so značnou vývinovou pestrosťou liasu a dogeru. Spodný lias je vyvinutý ako sivé krinoidové vápencc, sivé ccelistvé vápence s hľuzami rohovcov.