Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO (Geológia) - Malé Karpaty (1. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
30.7.2007

Malé Karpaty sú najzápadnejším a najkrajnejším jadrovým pohorím karpatského oblúka. Začínajú sa pri Bratislave, tiahnu sa severovýchodným smerom a oddeľujú Záhorskú nížinu od Podunajskej. Tvoria vyklenutú hrasť, obmedzenú voči nížinám systémom zlomov severovýchodno - juhozápadného smeru, ktorý sa najmarkantnejšie prejavuje na východnej strane pohoria. Neogénnou depresiou medzi Jablonicou a Trstínom sú Malé Karpaty rozdelené na dve časti:

a) juhozápadnú, budovanú najmä kryštalickým jadrom, lemovaným zo západu i severu úzkym pruhom obalového mezozoika, na ktorom na severe leží krížňanský a chočský príkrov a na okraji pohoria paleogén;

b) severovýchodnú, budovanú mezozoikom chočského a nedzovského príkrovu. Ďalej sa na ich stavbe zúčastňuje vrchná krieda v gosauskom vývoji a neogénne sedimenty, vyplňujúce zniženiny.


Foto:
www.jbokor.szm.sk

Malé Karpaty sa od iných jadrových pohori čiastočne líšia svojím vývojom, najmä v období prvohôr, pripadne mladších prahôr: chýbajú tu granitoidné a zmiešané migmatitické horniny, kroré vznikali za najstaršieho vrásnenia a metamorfózy ortoruly, migmatity). Metamorfované horniny Malých Karpát v predmetamorfnom štádiu majú jednotný vývoj a usadzovali sa bez zreteľného prerušenia sedimentácie. Existencia starších vrásnení (napr. varískeho) nie je jednoznačne preukázaná. Preto je pravdepodobné, že v období starších prvohôr a azda aj mladších prahôr sa tu v geosynklinále usadzovali hrubé súvrstvia striedavo viac alebo menej ílovitých a piesčitých sedimentov.

Počas sedimentácie a prehlbovania geosynklinály dochádzalo k podmorským výlevom bázických (zásaditých) láv. S vulkanickou činnosťou súvisí asi aj vznik sírnikov, najmä pyritu a vzácnejšieho chalkopyritu a sfaleritu, ktoré sa na niektorých miestach vyskytujú v týchto bázických premenených sopečných horninách, ako aj v ich okolí. Pod vplyvom tektonických pohybov a sopečnej činnosti vznikali miestami na morskom dne úseky s nedostatkom kyslíka. V nich sa ukladali saprousadeniny („hnilokaly"), bohaté na bituminózne (organické) látky. Pri metamorfóze z nich vznikli grafitické horniny. Koncom staropaleozoického sedimentačného obdobia nastáva väčší rozvoj morských organizmov s vápnitými schránkami, z ktorých vznikali vápence.

V prvých fázach varískeho vrásnenia došlo pravdepodobne k oblastnej epizonálnej premene týchto hornín na fylity. V konečnom štádiu vyvrásnenia variskeho horstva vnikli do epizonálne metamorfovaných súvrství masívy granitoidných hornín, pričom došlo ku kontaktnej premene kryšialických bridlic, ktoré sa zmenili na biotitické fylity, svorové ruly s rôznym podielom biotitu, granátu, staurolitu s pridaným andaluzitom a silimanitom. Zo sopečných zásaditých hornín diabasového až gabrového charakteru vznikli metamorfózou amfibolity. V období mladších prvohôr, v karbóne a perme, bolo územie dnešných Malých Karpát zväčša suchou zemou a podľahlo silnej denudácii. V spodnom triase záčína oblasť Malých Karpát zaplavovať more, ale časť kryštalického masívu zostava i počas triasu súšou, o čom svedči na viacerých miestach transgresívne uloženie liasových vápencov na kryštaliniku. V ďalších obdobiach bol už vývoj pohoria zhodný s ostatnými časťami vnútorných Karpát.

Podstatnú časť kryštalického jadra Malých Karpát tvoria granity. Kryštalické bridlice sú zachované medzi Pernekom, Pezinkom. Vyskytujú sa aj medzi Harmóniou a Hornými Orešanmi. Drobné výskyty kryštalických bridlíc sú i uprostred granitoidných masívov. Toto kryštalinikum označujeme ako pezinsko-pernecké. Veľmi dôležitý je komplex kryštalických bridlíc medzi Modrou a Častou označovaný ako harmónsk séria, ktorá tvorí vrchnú čas malokarpatského parakryštalinika (t. j. Kryštalinika, ktoré vzniklo premenou usadených hornín) a počíta sa k silúru až spodnému devónu.

V pezinsko - perneckom kryštaliniku sú podstatne zastúpené biotitické fylity, zložené z kremeňa a biotitu, ku ktorým pristupuje plagioklas, granát a bituminózny pigment (tmavé farbivo organického pôvodu). S rastom metamorfózy pribúda vo fylitoch biotit, živec a kde-tu i granát. Tak postupne prechádzajú do biotitických alebo granáticko-biotitických svorov. Tvoria menšie kryhy alebo súvislé pásy, najmä na severovýchodnom okraji bratislavského masívu a na juhozápadnom okraji modranského masívu.

Pri kontakte granitoidov s plášťom kryštalických bridlíc vystupujú často biotitické a biotiticko granátické ruly. vznikali najmä v hĺbkach kontaktnou premenou granitoidov na kryštalické bridlice. Vystupujú medzi Lamačom a Záhorskou Bystricou, medzi častou a Hornými Orešanmi a medzi bratislavským a modranským masívom. Okrem biotitu a granátu sú zložené z kremeňa a plagioklasu, ku ktorým miestami pristupuje muskovit, grafit, staurolit, silimanit a kontaktné minerály, najmä andaluzit. V parakryštaliniku pribúda na niektorých miestach bituminózna substancia, z ktorej metamorfózou vznikol grafit. Tak sa v komplexe kryštalických bridlíc vyskytujú polohy grafitických fylitov, svorov a rúl. Sú rozšírené východne od Nového Dvora, neďaleko Dúbravky a v pezinsko - perneckom kryštaliniku v rudonosných pásmach, v ktorých sa striedajú s polohami aktinolitických bridlíc. V týchto polohách sa sústreďujú ekonomicky významné ložiská pyritu.

Diaftorézou (spätnou premenou) z biotických fylitov, svorov a pararúl vznikli pri niektorých alpínskych líniách sericiticko-chloritické fylonity. Na pohľad sú podobné chloriticko-sericitickým fylitom harmónskej série. Vyskytujú sa pri Marianke v lome, v okolí Limbachu a Somárskeho vrchu.

V blízkosti granitoidných hornín, kde sa do kryštalických bridlíc sedimentárneho pôvodu pridala magmatická zložka, vznikli miestami zmiešané horniny — migmatity. V oblasti Malých Karpát prevládajú porfyroblasty, t. j. migmatity so zväčšenými zrnami imhibičných živcov (ktoré prijali vodu); vyskytujú sa najmä v okolí Jura pri Bratislave. Zastúpené sú tu aj páskované migmatity (arterity). Nerastné zloženie sedimentárnej zložky zodpovedá pararulám, magmatická zložka pozostáva z pegmatitov a aplitov.

Sedimentácia hornín, z ktorých neskoršie vznikli kryštalické bridlice, bola sprevádzaná sopečnou činnosťou. Vznikli podmorské výlevy bázických láv alebo polohlbinné telesá gabrodioritov. Oblastnou i dotykovou premenou vznikli z týchto hornín amfibolity, z tufogénneho (sopečného) materiálu aktinolitické bridlice. Amfibolity a amfibolické bndlice sú zastúpené niekoľkými typmi, na zložení ktorých sa zúčastňujú amfibolity a živce a ako prídavné minerály magnetit, uranomagnetít, apatit a kremeň. Z druhotných minerálov je to epidot, zoizit, chlorit a aktinolit. Amfibolity sú najväčšmi rozšírené v pezinsko-perneckom kryštaliniku a okrem toho sa vyskytujú v niekoľkých kryhách granitoidov, najmä medzi Lamačom a Borinkou, západne od Dúbravky, severozápadne od Rače a v okolí Železnej studničky.

Harmónska séria sa vyvíja pozvoľna z podložného komplexu pezinsko-perneckých kryštalických bridlíc. Okrem piesčitých, ílovitých a grafitických usadenín sa v harmónskej sérii vyskytujú i organogénne vápence. Počas jej sedimentácie boli v činnosti sopky. Je slabo regionálne premenená, ale často má výraznú kontaktnú premenu. podstatnú časť série tvoria monotónne tmavé chloriticko-sericitické fylity, svetlozelené fylity, grafitické fylity so šošovkami kryštalických vápencov, v ktorých sa zachovali organické zvyšky (krinoidové články, schránky morských tentakulitov) a tufogénnych brekciovitých (úlomkovitých) vápencov s úlomkami sopečných hornín a kryštalických bridlíc. Keď na takto oblastne premenené horniny účinkovala i kontaktná tepelná premena, vznikli „škvrnité" a „uzlíkaté bridlice s hrubšou zrnitosťou, než mali predošlé typy. Kde-tu sa vyskytujú silne grafitické bridlice, grafiticko-lyditové horniny s obsahom sírnikov a s vložkami tmavých kremencov.

Časté sú pórovité zásadité lávy a malé polohlbinné telesá gabroidných hornín. Kombinovanou oblastnou a kontaktnou premenou vznikla z úlomkovitých ílovito-piesčitých hornín celá škála mctamorfovaných hornín, ako škvrnité fylity (škvrny vznikli koncentráciou biotitu a železa, rohovcové sericiticko - biotitické fylity, andaluzitové muskovitícko-biotitické škvrnité rohovce a mnohé iné.

Vápence majú v dôsledku premeny povahu erlánov — prekryštalizovaných vápencov s pyroxénmi, amfibolom kremeňom, biotitom, sírnikmi a grafitickým pigmentom. Zo slienitých hornín vznikli vápenato kremičité rohovce. Zásadité horniny harmónskej série majú často mandľovcový vývoj. Obsahujú pyroxén, amfibol, živce, biotit a rudný pigment. Mandľovcové dutiny sú vyplnené kalcitom a minerálmi epidotovej skupiny. Polohlbinné gabroidné typy tvorí amfibol, živec, magnetit, biotit ai.

Väčšiu časť územia kryštalického jadra Malých Karpát zaberajú granitoidy. Vytvárajú dva masívy, bratislavský a modranský, ktoré sú odlišné svojím zložením. Bratislavský masív je rozsiahlejší a zaberá juhozápadnú časť pohoria medzi Bratislavou a Pezinkom. Je tvorený dvojsľudovými žulami a granodioritmi. Najčastejší je strednozrnný, tvorený kremeňom, draselnými živcami (ortoklas, mikroklín), plagioklasom, biotitom a muskovitom. Na juhovýchodnom okraji masívu sú vyvinuté početné pegmatitové a aplitové žily a v okolí Borinky je svetlé kyslé okrajové pásmo. Modranský masív tvorí biotitický granodiorit. Je väčšinou jemnozrnný až strednozrnný, zložený z kremeňa, plagioklasov, menej z ortoklasu a biotitu. Je teda zásaditejší. Aj kyslé odrody sú v ňom vzácne.

Podradným členom granitoidných hornín sú biotiticko-amfibolické až amfibolické diority, ktoré vytvárajú malé telesá. Na niekoľkých miestach sa vyskytujú žuly s prímesou materiálu plášťa (hybridné žuly).

Miestami bolo malokarpatské kryštalinikum počas alpínskeho vrásnenia silne postihnuté drvením a „spätnými“ minerálnymi premenami. Z kryštalických bridlíc vznikli fylitom podobné horniny - fylonity, z granitoidných hornín mylonity.

V kryštaliniku Malých Karpát, najmä v parakryštaliniku, sa vyskytujú ložiská pyrito-pyrotínových rúd, tvoriace šošovky, nepravidelné telesá a pásma impregnované sírnikmi. Odlišným typom rudných ložísk sú žilné ložiská zlato – striborné (Pezinok), pyritovo-meďnaté (Častá), oloveno-striebro-zinkové (pod Babou), antimónovo-ortuťové (Pernek, Pezinok, Kuchyňa), vylúčené z horúcich vôd.

Väčšina rudných ložísk sa vyskytuje v pezinsko-perneckom kryštaliniku.

1. časť   2. časť   3. časť