Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Baníctvo v Rožňave (2. časť)
zdroj: www.dobos.revuca.net
pridané: 16.8.2010

Významné letopočty pre náš banícky región

Baníctvo v okolí Rožňavy má svoje historické medzníky, preto si ich v krátkosti pripomenieme po rokoch:

1030 - za kráľa Štefana I. prichádzajú na Spiš a Gemer prví nemeckí baníci - kolonisti
1170 - prvá zmienka o ťažbe zlata v doline Zlatý potok pod vrcholom Volovca (Ochsenberg)
1291 - kráľ Ondrej III. daroval Rožňavu (Rosnoubana) ostrihomskému arcibiskupovi Ladomírovi
1320 - v chotári mesta Rožňava vznikajú banícke obce Nadabula (Dorstadt) a Čučma
1338 - Mariássyovci (majitelia panstva v Brzotíne) zakladajú na Banskej strane pri obci Rudná bane na striebornú rudu
1344 - v Štítniku bola postavená prvá slovenská pec na tavenie železných rúd (je to najstarší písomný dokument o hámri v Uhorsku!)
1486 - na banských pracoviskách v Rožňave sa začal používať na horizontálnu dopravu rudy banský derevený vozík a na vertikálnu prepravu gápel, poháňaný ťažnou silou koní
1513 - vznik oltárneho obrazu "Metercia" - uložený v biskupskom kostole v Rožňave (je to najstarší obraz s baníckou a hutníckou tematikou v Európe)
1530 - na meranie v baniach sa začal používať "banský kompas"
1533 - Imrich Bebek, majiteľ hradu Krásna Hôrka, pozbieral v Rožňave a aj v okolitých obciach z kostolov zvony, z ktorých v medenej huti v Levoči vyrobil 50 kanónov
1546 - prvá zmienka o ťažbe železnej rudy na Banskej strane (nad Rožňava-Baňou) v štôlni "Bogellstol"
1619 - prvá zmienka o podnikaní rodu Andrássyovcov v baníctve a hutníctve v okolí Rožňavy
1626 - prvý raz na svete použil Gašpar Weindl (rodák z Tirolska) v Banskej Štiavnici čierny strelný prach na rozpojovanie hornín v bani
1653 - prvá zmienka o ťažbe ortuťových rúd na Kalvárii v Rožňave
1677 - prvá zmienka o ťažbe antimónovej rudy na vrchu Teller v Majerskej doline pod Volovcom
1701 - Pavol Lányi, železiarsky inšpektor na Gemeri a banský majster v Rožňave, stavia železný hámor v Nadabulej a v Betliari pri rieke Slanej
1718 - prvá zmienka o ťažbe olovených rúd na Banskej strane pri Rudnej
1762 - dekrétom zriaďuje cisárovná Mária Terézia v Banskej Štiavnici vysokú škole pre výchovu banských a lesných odborníkov
1772 - pri Brzotíne boli postavené 2 hámre (jeden na rieke Slanej a jeden na vodnom toku Čremošná)
1776 - cisárovná Mária Terézia zriadila v Rožňave rímsko-katolícke biskupstvo, a tým povýšila Rožňavu na mesto biskupské (o 4 roky skôr ako Košice)
1780 - v Rožňave sa začali ťažiť kobaltové rudy
1783 - cisár Jozef II. si cestou do Smolníka prehliadol bane v Rožňave
1816 - v Gombaseku postavil Pavol Hámoš vysokú pec, v ktorej sa do r. 1903 kuli železné rudy z okolia Rožňavy a Drnavy (známe sú aj Hámošove lúky na Plešiveckej planine)
1835 - v Štítniku bola založená železiarska spoločnosť "Štítnická Concordia"
1843 - gróf Karol Andrássy III. postavil vo Vlachove vysokú pec - Karlova Huta
1850 - Rožňava bola uznaná viedenskou vládou za kráľovské banské mesto
1853 - v obci Lúčka zanikla posledná slovenská pec na tavenie železných rúd
1867 - gróf Emanuel Andrássy postavil v Nižnej Slanej vysokú pec Etelka
1870 - v baniach v Rožňave sa začal pri trhacích prácach používať dynamit
1896 - z elektrárne na Baku (pri Brzotíne) bolo osvetlené námestie v Rožňave
1902 - bola začatá výstavba Baníckeho múzea v Rožňave
1908 - koľajová doprava s koňmi v podzemí bola nahradená elektrickou trakciou a na osvetlenie v baniach sa začali používať karbidové lampy
1943 - začala sa výstavba lanovej dráhy medzi banským úsekom Rožňavské Bystré a úpravňou Rožňava-Baňa o dĺžke 5,7 km, dokončená bola v r. 1946 (išla aj ponad Iváďov v rakovnickom chotári)
1948 - v Rožňave bolo založené Banícke učilište
1953 - v Rožňave bola založená Stredná priemyselná škola banícka (trvala do roku 1958)
1993 - ukončená ťažba sideritovej rudy na banských úsekoch závodu ŽB Rožňava-Baňa, okrem úseku Baňa Mária, ktorý bol zaradený do útlmového programu

Záver

Baníctvo v okolí Rožňavy od jeho počiatku až do polovice 19. storočia bolo poznačené znakmi malovýrobného ťažiarstva. Vyťažené rudy z rožňavských banských polí sa spracovávali v slovenských peciach a hámroch pri rieke Slaná a pri vodnom toku Drázus. Od polovice 19. storočia sa tieto rudy tavili vo vysokých peciach vo vlastníctve feudálov, a to v Betliari, Brzotíne, Slavci, Gombaseku, Vidovej a Drnave.

Koncom 19. storočia stráca ťažba rúd v našom regióne malovýrobný charakter a železné rudy sa vozia do Ózdu a Diósgyőru. Po znárodnení banského priemyslu bol v roku 1946 založený štátny podnik Železorudné bane, n. p. Spišská Nová Ves, a Rožňava-Baňa sa až do ukončenia ťažby rúd v roku 1993 stáva jedným z jeho základných závodov. To je naša tvrdá história baníctva v okrese Rožňava. A čo naša obec Rakovnica? Za toto dlhé obdobie (snáď viac ako 800 rokov) bola centrom tohto baníckeho života pod Tureckou a Iváďovom. V našej obci nebolo rodiny, resp. domu, ktorý by nebol napojený na baníctvo. Či už otec, syn, mama, dcéra a potomci žili z baníctva a pre baníctvo.

Poďme na náš cintorín v Rakovnici a pokloňme sa našim otcom a praotcom, čo tvrdou každodennou prácou zveľaďovali toto baníctvo a takto si zaobstarávali každodenný chlebík pre seba a pre svoje deti. Pokloňme sa im! Koľko je ešte aj dnes medzi nami oddaných baníkov - rekordmanov, hrdinov každodennej tvrdej baníckej práce. Poďakujme im! Veďme naše nasledujúce pokolenia, aby si toto vážili a plne docenili!

Prof. Ján Fabián: Baníctvo v okolí Rožňavy, Maj Gemer - osobná stránka Ondreja Doboša, http://www.dobos.revuca.net/gemer/banictvo/rvbanictvo.htm

1. časť    2. časť