Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Novembrový výbeh do sedla Vtáčnik (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 11.12.2013

Príjemne teplý november láka k posledným túram bez snehu. Do sedla Vtáčnik chodím veľmi rád, pretože je to túra, ktorú môžem absolvovať priamo z domu, bez dopravy autom.

Na cestu vyrážam tesne pred poludním v teplom, ale inak pomerne škaredom počasí. Nad horami sa drží oblačnosť, ktorá je vlastne vysoká inverzia. Podľa internetových záberov je zhruba od 1600 metrov jasné a krásne počasie, toho si na mojej trase asi veľmi neužijem.

Z Ružomberka stúpam najprv na vrch Kalvárie popri kaplnkách. Vchádzam do lesa – modrá turistická značka vedie nádherným chodníkom, postupne naberajúc výšku na Vlkolínske lúky. Chodníkom kráčam asi trištvrte hodiny. Chodník strieda lesné rovinky, čistiny aj skalné traverzy. Je to nádherná prechádzka. Na Vlkolínske lúky prichádzam bez stretnutia s človekom, len na ceste podo mnou prejde zopár áut.

Ďalej pokračujem dolinou Suché Hrabovo, strmšou cestou až k serpentíne, ktorá ma nasmeruje nad Trlenskú dolinu. Tu stretávam dvoch turistov z Bieleho Potoka a ich veľkého psa.

Z medzier v listnatom lese sa mi otvárajú krásne výhľady na juh. Prichádzam na nádhernú vyhliadku, kde je cesta vysekaná do skaly. Vzadu v oblakoch tuším Prašivú, podo mnou hmlistá Trlenská dolina a oproti mne nádherný Šiprúň. Vidieť, že jeho vrchol je obalený námrazou.

Cestou môžem na niekoľkých miestach obdivovať miestne horniny – dolomity a dolomitické vápence, bridlice, vápence. Veľmi pekný je les vo vrcholových partiách – vystavené južnému slnku a suchej pôde na vápencoch majú smreky nízky vzrast, buky sú tiež zakrpatené.

Do sedla mi chýba asi desať minút, ale už sa otáčam, viac by som asi v tomto počasí odtiaľ neuvidel. Vychutnávam si ticho a zostupujem dolu. Na Vlkolínskych lúkach obdivujem nádherné skaliská Haliny a po ceste zostupujem do Ružomberka.

Počasie je výrazne lepšie ako pred obedom, inverzná oblačnosť sa trhá a na konci zostupu, už pred Ružomberkom si konečne vychutnávam slnečné lúče.

Som zvedavý ako dlho ešte hory bez snehu vydržia. V decembri to už takto naľahko do kopcov asi nepôjde :-)

Cesta od Vlkolínskych stúpa dolinou Suché Hrabovo