Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Vlčia skala v Trlenskej doline v septembri (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 13.11.2016

Tohtoročný teplý september nám cyklistom vyhovuje, preháňať sa po kopcoch na začiatku jesene v tričku a kraťasoch je viac ako príjemné. Ale už sú tu aj prvé náznaky, že idyla nebude trvať večne. Prvé ochladenie s poriadnym dažďom prišlo akurát v sobotu. Preto keď sa v nedeľu pred obedom začínajú oblaky trhať a na svet sa usmeje slniečko, štartujem z domu – smer Trlenská dolina.

Cyklokorytnička

Po pár kilometroch Ružomberkom prichádzam na začiatok trasy Cyklokorytničky. Trasa vedie po telese bývalej úzkokoľajky Ružomberok-Korytnica. Prvá časť bola otvorená už pred rokmi, dokončenie od Liptovskej osady po Korytnicu v máji 2016. Pribudli informačné panely. Celkový dojem je vynikajúci. Aj propagácia bola silná, spoty v televízii, rozhlas, noviny. Poznať to – celé leto bolo cyklistov požehnane, čo je dobre.

Biely potok

Prechádzam mestskou časťou Ružomberka. Nedeľné poludnie nemá chybu. Ulice sú prázdne, z oblokov rozvoniavajú pochúťky – je čas nedeľného obeda.

Široké údolie sa zbieha do úzkej doliny pod vrchom Ostrô. Na Bielom Potoku vlani robili kanalizáciu a rekonštruovali cestu. Teraz je dokonale hladká. S vetríkom v chrbte si to užívam.

Trlenská dolina

Prichádzam do ústia Trlenskej doliny. Je to krátka dolina, ktorá prudko padá spod Šiprúňa. Vedie ňou cesta na Vlkolínec. Tu už treba dávať pozor na autá. Stúpanie je mierne. Sprava mám Doggerské skaly – popri ceste je dosť kameňov, v niektorých sa dajú rozoznať aj radiolaritové rohovce. Sprava už vidno Vlčiu skalu. Po necelých dvoch kilometroch od ústia doliny prichádzam na križovatku. Doprava sa odbočuje na Vlkolínec, doľava na Vlčiu skalu.

Chaty

Cesta k Vlčej skale vedie dolinkou, ktorá je plná rekreačných chatiek. Vďaka škaredému počasiu, ktoré bolo ešte pred pár hodinami je tu však pomerne pusto. Našťastie sa neozývajú rádiá, takže príjemný pocit ostáva.

Na rozbitej ceste stretávam stádo kozičiek. Prepletám sa v strmom stúpaní pomedzi ne, usilujem sa nezosadnúť. Darí sa.

Vlčia skala

Konečne som pri cieli. Strmá serpentína a som hore. Je tu úžasne. Slniečko prebleskuje. Lúka je pokosená, takže má aj v jeseni nádhernú jasnozelenú farbu. Smerom na západ sa predo mnou otvára úžasný pohľad na fatranský hrebeň medzi Máliným brdom, Vtáčnikom a Šiprúňom. Nádhera. Ľutujem, že tu nie je so mnou dcérka, takéto scenérie zbožňuje.

Vlčia skala je budovaná travertínom, je to chránený prírodný výtvor.

Kaplnka, areál

Vlčia skala je aj známe religiózne miesto – stojí tu pekná kaplnka s chatou. Areál vystavali jezuiti začiatkom 20. storočia. Je udržiavaný. Hoci je oplotený, vstúpiť sem sa smie. Je tu niekoľko áut, al vonku nevidím nikoho. Fotím bielu kaplnku a okolie. Ploty sú sčasti kamenné – ukážku miestneho travertínu mám poruke.

Návrat

Ešte sa chvíľu prechádzam po lúke, ale už sa blíži čas odchodu. Ako starý ženáč nechcem manželku veľmi hnevať neskorým príchodom z výletu. Prezliekam sa, nahadzujem zjazdárske handry a spúšťam sa dole. Ešte v na doline cvakám pár fotiek a potom saganovským tempom do Ružomberka.

Kaplnka na Vlčej skale