Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Banská Štiavnica - Veľká vodárenská - Červená studňa (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 30.9.2016

Do Banskej Štiavnice prichádzame predpoludním. Auto nechávame stáť na osvedčenom parkovisku pri predajni Billa. Tentoraz však nepokračujeme ďalej autobusom, ale ideme do mesta peši.

Hore Štiavnicou

Prechádzame po hlavnej ceste pomedzi paneláky. Prvá štiavnická pamiatka je kaplnka svätej Anny. Táto budova v novogotickom slohu je bývalá prerobená mestská brána. Volala sa Antolská.

Kráčame mierne stúpajúcou hlavnou ulicou. Na ľavej strane sa dvíha mohutná niekoľkoposchodová budova tabakovej továrne. Po chodníku, ktorý sa dvíha do výšky niekoľko metrov nad cestu pokračujeme ďalej. Míňame dominikánsky kostol, budovu banského múzea. Mesto je uprostred dňa veľmi živé. V kaviarňach a zmrzlinárňach, ktoré majú sedenia vytiahnuté priamo na chodníkoch je plno.

Dosť nám však vadí veľký hluk. Po ceste premáva naozaj množstvo áut. Spomíname na staré časy, keď bol vjazd do centra za poplatok :-)

Trojičné námestie

Hlavné námestie Banskej Štiavnice je krásne, úchvatný je aj pohľad z cesty tesne pod ním. Vysoká budova radnice s vežičkou, kostol svätej Kataríny, evanjelický kostol a iné budovy vytvárajú mohutnú panorámu. Pripadáme si ako v hlbokej kamennej tiesňave. Starí architekti vedeli výborne navodiť atmosféru veľkoleposti.

Popri kostole prechádzame na námestie, ktorému dominuje trojičný stĺp slávneho sochára Stanettiho. Na chvíľu nakukneme do budovy Banského múzea, prejdeme štôlňu Michal a pre deti kupujeme nejaké tie suveníry.

Pokračujeme ďalej. Do sedla Červená studňa nás bude viesť zelená turistická značka. Námestie sa hore zužuje a prechádza do ulice, ktorá sa postupne vytratí do doliny. Tadiaľto viedla aj stará cesta od Hodruše. V údolí je chladnejšie, tienisto. Rastú tu staré, mohutné smreky. Tešíme sa na Vodárenskú nádrž.

Veľká vodárenská nádrž

Podľa mňa je jedna z najkrajších v Štiavnických vrchoch. Je umiestnená v tesnom priestore medzi hustými smrekmi. Voda má preto úžasnú, tyrkysovo-zelenú farbu. V strede hrádze, ktorá je vzorne pokosená, stojí charakteristická drevená „búdka“.

Podľa názvu usudzujeme, že nádrž slúžila ako zdroj pitnej vody pre mesto. Kdesi som čítal, že priehrada je oficiálne povolenou nudaplážou. Neviem, či je to pravda, ale našťastie žiadnych nudistov nevidieť. Len opaľujúca sa česká rodinka (v plavkách).

Pokračujeme ďalej smerom hore, míňame oveľa menšiu Malú vodárenskú nádrž. Za 20 minút prichádzame k miestu, kde treba odbočiť vľavo na úzku úvozovú cestu, ktorá nás po pár sto metroch privedie húštinou k tajchu Červená studňa.

Červená studňa

Jazierko na Červenej studni bolo nedávno čistené, preto má ešte málo vody. Hrádza je však tiež výborne udržiavaná. Pomedzi borovice obdivujeme mohutný Paradajz, ktorý sa dvíha priamo nad nami. Dávame si pauzu, napájame deti a rozhodujeme sa pre pokračovanie výletu – až hore na hrebeň.

Socha štiavnického Nácka