Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zbieranie minerálov

Prosiecka dolina (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané:
16.9.2016

Nedeľný rodinný výlet do Prosieckej doliny nás napadol počas krátkeho vyjasnenia oblohy v inak beznádejne studenom a upršanom letnom dni. Z Ružomberka štartujeme dosť neskoro popoludní. Cesta do Prosieka trvá zhruba pol hodiny. Najprv do Bešeňovej, potom okolo Potoka sa prehupneme do liptovskomikulášskeho okresu. Cesta sa kľukatí po brehu Liptovskej Mary. Odbočka do Prosieka je ale dobre označená.

Dedinou prechádzame pomaly, hlavná prosiecka ulica je veľmi úzka. Za obcou prichádzame a malé parkovisko, kde platíme parkovné. Našťastie je len symbolické. Vyjasnenie počasia ešte stále trvá, aj keď je neuveriteľná zima. Balíme si veci a štartujeme.

Pred vstupom do doliny

Parkovisko je umiestnené relatívne ďaleko od ústia Prosieckej doliny, zablúdiť sa však nedá. Cesta je označená turistickou značkou a všade sú umiestnené náučné tabule. Cesta na začiatok údolia nám trvá 15 minút.

Najzaujímavejšie sú pre mňa historické fotografie doliny na paneloch. Zaujímavé je, že vstup do doliny – tiesňava Vráta, bol v minulosti odlesnený. Trčali tu len holé skaly. Aj prístup do doliny bol kadejako upravovaný – dokonca aj výbušninami. Dolinou viedla jedna z hlavných spojníc Liptova s Oravou.

Vráta

Vstupujeme do doliny. Ak bolo na otvorenom priestranstve na slniečku ako-tak teplo, tu nás hneď ovanie chlad. Decká nahadzujú vetrovky. Kráčame úzkym chodníkom, tiesňava sa stále viac zužuje. Potok je živený dažďami, takže aj uprostred leta tečie množstvo vody. Jej hukot je ohromujúci – takmer strašidelný. V najužšom mieste tiesňava Vráta pripomína takmer jaskyňu.

Úžasná je kombinácia jasnozelených lopúchov a sivých skál. Radosť fotiť takéto niečo. Aj keď nájsť záber bez ľudí je ťažké, prúdia tu skupinky turistov. Prevažujúca je čeština a poľština.

Chočské vrchy

Prosiecka dolina pretína od severu na juh celé Chočské vrchy. Toto pohorie patrí medzi jadrové, ale kryštalinikum na povrch nevychádza nikde. Takže prevažujú vápence. Podľa Choča sa nazýva aj chočský príkrov.

V minulosti sa tu ťažilo niekoľko menších ložísk železnej rudy, napríklad v okolí Malatinej ktorá sa vozila do huty v Podbieli. Pekné kalcitové kryštály tiež nie sú výnimočné. Najvyšší vrchol Veľký Choč má výšku 1611 metrov a výrazne vyčnieva nad väčšinou kopcov na okolí. Okolíu Prosieckej doliny dominuje trojica kopcov – Pravnáč, Lomnô a Prosečnô.

Za Vrátami

Za vrátami sa nachádza krasová vyvieračka. Tu sa voda z podzemia tlačí na povrch. Dno doliny je ďalej suché. Tak trochu je ďalej dolina v porovnaní s Vrátami dosť nezáživná. Ešte chvíľu ideme ďalej ale potom sa otáčame. Znovu si vychutnávame hučiacu tiesňavu. Deti sa snažia vopchať do skalných štrbín.

Návrat

Vychádzame z doliny na „svetlo“. Akurát včas, od západu sa už valí ďalšia hradba oblakov, z ktorej sa k zemi sype dážď. Vraciame sa ak autu a tešíme sa, ako dobre sme krátke vyčasenie využili. Tešíme sa na ďalšiu návštevu.


Tiesňava Vráta


Tiesňava Vráta


Vstup do Prosieckej doliny


Pohľad na ústie doliny z parkoviska

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť