Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Autom cez Čertovicu (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 15.1.2016

Leto je časom detských táborov. Aj naše staršie dieťa sme do jedného prihlásili. Detský tábor s názvom Bzzučo prebieha v krásnom prostredí neďaleko Bystrej na južnom podhorí Nízkych Tatier. Väčšina detí sú Bratislavčania a Bystričania, zberný autobus ide mimo Liptov, takže pre nás je najjednoduchšie dcérku na miesto určenia odviezť.

Cestou tam sa ponáhľame, na nejaké krajinárstvo nie je čas, ale keď je dieťatko odovzdané táborovým vedúcim, je tu čas návratu a ten si už môžeme vychutnať o niečo lepšie.

Cesta na Čertovicu je jedným z hlavných spojení medzi severom a juhom Slovenska, prevýšenie je značné, keďže je potrebné prekonať hlavný nízkotatranský hrebeň. Od Bystrej ideme najprv niekoľko kilometrov hlbokou dolinou, až do baníckej dedinky Jarabá. Chudobná a učupená dedinka sa teraz stala chalupárskym a chatárskym rajom. Pôvodné stavby sú už zriedkavé a sú väčšinou pekne zrekonštruované. Časté sú ale aj gýčovité novostavby.

Za Jarabou cesta opúšťa dno doliny a začínajú serpentíny. Väčšina stúpania sa odohráva na južnom svahu Lajštrochu, míňame žltú turistickú značku, ktorá vedie až k Chate hrdinov SNP pod Ďumbierom.

Sedlo Čertovica oddeľuje ďumbiersku a kráľovohoľskú časť Nízkych Tatier, je to aj predel medzi dvomi veľkými geologickými jednotkami – tatrikom a veporikom. Husté lesy sú na južnej strane Nízkych Tatier menej poškodené kalamitami, je to hlavne tým, že sa tu v porastoch vyskytuje podstatne väčší podiel buka.

Z cesty máme len obmedzené výhľady, hlavne na druhú stranu doliny. Okoliu dominuje rozložitá hora Beňuška. Vychádzame na Čertovicu. Parkovisko je úplne prepchaté, takže sa nezastavujeme a ideme rovno ďalej. Otvárajú sa prekrásne výhľady na Bociansku doliu a sem tam až po Vysoké Tatry. Výhľady sú krásne aj vďaka tomu, že lesy takmer celkom zmizli. Kalamity od roku 2004 z nich nechali stáť len nepatrné torzo. Drevo je už väčšinou spracované, holiny sú pozalesňované, takže ešte zo 20 rokov treba počkať a zase to tu bude vyzerať normálne.

Cestou ponad Vyšnú Bocu – zlatú banícku dedinu vidíme pred sebou mohutnú Rovnú hoľu. Vrch je skrz – naskrz pretkaný starými štôlňami, kalamita odkryla mnohé predtým skryté banské diela -výsypky, chodníky.

Z Vyšnej Boce vidíme krásny evanjelický kostol. Pokračujeme už miernym klesaním do Nižnej Boce. Okolie cesty ešte sem tam poskytuje pohľad na charakteristické bocianske senníky. Tieto však sa často prestavujú na chaty, takže ich rýchlo ubúda.

Po ďalších pár kilomeroch prichádzame k Malužinej. Táto dedinka so slávnou tradíciou medeného hutníctva má dnes okolo 300 obyvateľov. Je východiskom pod Veľký bok do baníckych dolín Chorupné a Hodruša.

Pod Malužinou obchádzame veľký melafýrový lom v doline Svidovo. Za ním nás čaká ešte 7 kilometrov cesty do Kráľovej Lehoty. Okolité vrchy sú už vápencové. Zaujímavá je dolina Michalovo. Prichádzame na hlavnú cestu do Liptovského Hrádku, odkiaľ nás čaká rýchla cesta diaľnicou domov.

Stúpanie popod Lajštroch za Jarabou