Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Vlkolínec – Smrekovica (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 9.10.2015

Letnú fatranskú hrebeňovú túru začíname ráno na Vlkolínci. August je teplý, ale ráno už je takmer jesenná hmla. Na Vlkolínec cestujeme z Ružomberka mikrobusom, cesta trvá približne pol hodiny.

Z Vlkolínca stúpame svižným tempom cez rozostupujúcu sa hmlu popod Sidorovo so sedla Vrchlúky. Odtiaľ Suchým Hrabovom do sedla Vtáčnik. Prvá časť túry je rýchla, z Vlkolínca je prevýšenie oveľa menšie ako z Ružomberka. Slnko ešte nepripeká a chránia nás košaté koruny bukov.

Vtáčnik

Na Vtáčniku počuť hluk traktora – ten sa čoskoro naozaj objaví. Ťahá spracovávané drevo z kalamity pod Šiprúňom. Z Vtáčnika stúpame najprv lúkami, potom odbočujeme na značkovaný chodník. Odbočenie sa čoskoro ukazuje ako chyba, chodník je na viacerých miestach nepriechodný kvôli popadaným smrekom. V extrémne strmom teréne je obchádzanie veľmi nepríjemné. Krátky úsek, ktorým zvyčajne prejdeme za 15 minút nám trvá vyše hodiny.

Šiprúň

Konečne sa dostávame na rozľahlé lúky pod Šiprúňom. Tráva je už žltá, sme tu sami. Takmer jesenná idyla. Obdivujeme prekrásne výhľady na dolný Liptov a Nízke Tatry. Chodník sa opäť pripája na hrebeňovú cestu. Dá sa povedať, že v smere od Ružomberka je to prvá „vysokohorská“ fatranská hoľa. Míňame odbočku na vrchol Šiprúňa a traverzom cez smrekový les prichádzame k rázcestiu značiek v Nižnom Šiprúnskom sedle. Na tomto mieste sa východný fatranský hrebeň, vedúci od Ploskej rozdeľuje na skupinu hrebeňov a dolín, ktoré vejárovito klesajú k Váhu medzi Ľubochňou a Ružomberkom. Tu si dávame dlhšiu prestávku.

Ponad Nižné Matejkovo

Pokračujeme ďalej, zase smrekovým traverzom. Cesta vedie ponad dolinu Čierňavy – ktorá je bočnou dolinou ústiacou do Ľubochnianskej doliny. Prechádzame na otvorený hrebeň – obišli sme Šiprúň a stojíme nad Nižným Matejkovom. Otvára sa nám pekný výhľad na Malú Smrekovicu. Hrebeň medzi Špirúňom a Malou Smrekovicou je zaujímavý striedaním hornín – dolomity vystriedajú kremence obalovej série – na hrebeni vystupujú ako ťažšie zvetrávajúci menší vrchol. Na ne už nadväzuje fatranská žula.

Smrekovica

Smrekovica je nádherná v každom ročnom období, teraz na prahu jesene je pod smrekmi ešte všetko zelené. V popoludňajšom svetle sa skvejú krásne papradiny a čučoriednik. Výhľady cez polomy v smrečine sú úžasné – hlavne do Ľubochnianskej doliny. V diaľke už rozoznávame Borišov a Ploskú. Smrekovická žula s krásne sfarbeným ružovým a „mäsovým“ živcom nám škrípe pod nohami, cesta je takmer piesčitá. Posledný výstup k Jánošíkovej kolkárni vedie miernym stúpaním. Prichádzame na hoľu – plochý hrebeň oddeľujúci Vyšné a nižné Matejkovo. Tu si dávame dlhú zastávku. Kocháme sa predovšetkým panoramatickým výhľadom na skupinu Salatína v Nízkych Tatrách.

Po prestávke klesáme kľukatou cestou k hotelu Granit. Tu sa liečime pivkom a kofolami. Telefónom aktivujeme odvozcu, ktorý nás má vyzdvihnúť autom počas zostupu.

Odchádzame z chaty a krásnou dolinou Vyšné Matejkovo schádzame smerom na Podsuchú. Približne po štyroch kilometroch zostupu stretávame privolané auto, nastupujeme a pohodlne sa vraciame do Ružomberka.

Nízke Tatry zo sedla Vtáčnik
Zväčšiť obrázok