Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
Zbieranie minerálov |
Májové Málinô brdo (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 30.7.2015
Výstup na Málinô Brdo začíname na Vlkolínci. Prichádzame z Ružomberka, auto nechávame na rovinatej lúčke pod dedinkou. Počasie je premenlivé ale príjemne teplé. Vzduch už vonia blížiacim sa letom. Slniečko sa podchvíľou prederie pomedzi mraky, vtedy je hneď dusno.
Vlkolíncom prechádzame bez zastávky, je tu plno návštevníkov, chatári a majitelia domov nastrkali svoje autá do každého kúta - nič lákavé. Nad domami si dávame prvý čajík a začíname strmý výstup na Vrchlúky. Horské sedlo v nadmorskej výške 860 metrov je predelom medzi Sidorovom a Borovníkom. Pramení tu maličký potôčik, ktorý je dobrým zdrojom vody pre okoloidúcich turistov.
Vrchlúky
Prichádzame do sedla po polhodinovom trápení v pekelnej horúčave. Sedlo poskytuje pekný výhľad na juh – na Revúcku dolinu, Vrch Šiprúň a vzdialenú nízkotatranskú Prašivú. Pohľad na sever je omračujúci – vo vzdialenosti necelého kilometra sa dvíhajú skaliská Haliny.
Suché Hrabovo
Po krátkej osviežujúcej prestávke sa poberáme vľavo, prechádzame popod horu a prichádzame na zelenú značku. Táto vedie dolinou Suché Hrabovo až do sedla Vtáčnik, najprv ako asfaltka, neskôr ako kamenitá cesta. Stúpanie je spočiatku mierne, neskôr dosť strmé. Milosrdný oblak zatienil opäť slnko, takže kráčame viac-menej v pohode. Prichádzame k horskej serpentíne, po jej prekonaní sa dostávame na južný svah Malina Brda. Týmto stúpame ešte asi 20 minút a prichádzame na križovatku. Cesta vpravo vedie na Málinô Brdo, doľava sa odbočuje na Vtáčnik.
Mederlyčka
Cesta vedie ďalej na chatu, ktorú volajú Mederlyčka, pomedzi buky a smreky máme pekné výhľady na Vtáčnik a Šiprúň. Sme už vo výške 1100 metrov, cítiť to na chladnom vetrisku. Mederlyčka je našťastie momentálne opustená, nikto nás neruší. Prechádzame cez smrekovú húštinu asi 300 metrov a stojíme na vrcholovej „plošine“ Málinieho brda.
Málinô
Výhľad je neopísateľný, pod nami Haliny, hotel Malina a Májekova chata. V hlbočine mesto Ružomberok, celý Liptov. V diaľke Tatry, Nízke Tatry, Choč, na severe Kubínska hoľa. Dcérka ostáva na plošine, ja naľahko ešte zdolávam posledné metre, ktoré vedú na vrchol.
Ten je ozdobený vrcholovou stanicou sedačkovej lanovky. Sú tu však lavičky. Vďaka rozsiahlym prácam môžem obdivovať odkryvy v tunajšom vápenci. Je husto popretkávaný žilkami bieleho a žltkastého kalcitu, kryštály nenachádzam žiadne. Fotím, potom sa vraciam dolu k dcérenke. Tá si už stihla obliecť všetko, čo našla v ruksaku.
Chvíľku venujeme hľadaniu obľúbeného kvetu – žltohlavu európskeho. Ešte nekvitne ale je ho tu všade dosť veľa. Potom sa vraciame húštinou na Mederlyčku.
Zostup
Na zostupe sa pridávame k skupine turistov, ktorí práve schádzajú zo Smrekovice a Šiprúňa. Sú medzi nimi aj detváky, takže dcérka sa má chvíľu s kým baviť. Cesta dole je vďaka môjmu poruchovému kolenu dlhšia ako výstup. Hlavne strmina nad Vlkolíncom mi dáva pekne zabrať. Na Vlkolínci ešte navštevujeme obchodík so suvenírmi. Potom sa už poberáme k autu a za chvíľu sme doma v Ružomberku. Celý výlet nám trval štyri a pol hodiny.
Začiatok túry na Vlkolínci
Cesta do sedla Vrchlúky
Parťáčka
Počasie sa zlepšuje. Výhľad na Salatín
Sedlo Vrchlúky
Skaliská Haliny
Májový potok v Suchom Hrabove
Pohľad zo Suchého Hrabova na Sidorovo