Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Prašnica (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 6.6.2015

Koniec apríla sa nesie v duchu dlho očakávanej trojdňovej dovolenky. Napriek prechladnutiu, ktoré mnou už niekoľko dní lomcuje, neodolám nádhernému slnečnému dňu a s rodinkou plánujem nenáročný výlet.

Naším cieľom je maličká dedinka Prašnica, učupená pod svahmi Veľkej Fatry. Cestujeme z Ružomberka na Donovaly a potom ešte niekoľko kilometrov smerom na Staré Hory. Pri známom pamätníku SNP odbočujeme doprava a vchádzame do Horného Jelenca. Dedinka je vtesnaná v uzučkej doline, kde je miesto len pre cestu, pár domčekov a potok.

Obdivujeme šikovne riešené úpravy vodného toku, ktoré v prvej polovici 20. storočia urobili, aby sa zrýchlil odtok vody z údolia a tak sa zabránilo záplavám.

Po pár minútach jazdy prichádzame na Valentovú – tu odbočuje bočná dolinka, ktorá vedie hore do Prašnice a ďalej do Prašnického sedla. Odstavujeme auto a začíname „turistiku“. Počasie je úchvatné – prvé rozvíjajúce sa listy bukov farbia prírodu do jasnozeleného odtieňa, dokonale modré nebo, skaly, vietor. Je deň po daždi, takže vzduch je dokonale priezračný.

Cesta do Prašnice nie je vyasfaltovaná, strmo stúpa dnom dolinky. Kedysi tadiaľto viedla hlavná spojnica medzi Bystricou a Liptovom. Dokonca tu vybudovali zaujímavý „výťah“, ktorým ťahali hore naložené vozy. V dolinke je chladno, na niektorých miestach nachádzame dokonca ešte kopy snehu, sčasti zakryté lístím. Cestu lemujú zaujímavé vápencové útvary.

Po kilometri sa dolinka mierne rozširuje a prichádzame k prvým domom na začiatku Prašnice. Dedinôčka je naozaj malá, stavísk je hádam okolo desiatky. Nieto tu ani živej duše – domčeky slúžia ako víkendové chaty a teraz je stred týždňa.

Architektúra je podivuhodne pestrá, sú tu klasické dreveničky ale aj múrané domčeky, dokonca aj hrázdené stavby. Je čo obdivovať. Nasávame krásnu atmosféru tichého dňa. Jediný zvuk okrem hučania vetra je občasný prelet lietadla vo výške.

Na hornom konci dediny si robíme oddychovú základňu, fotím dokola prírodu aj rodinku. Len po dlhom čase sa odhodlávame k návratu.

Zostup k autu je rýchly, sme hladní, takže mierime rovno do obľúbenej Starohorky na bryndzové halušky. Tešíme sa, že sme spoznali ďalšie nádherné miesto nášho kraja.

Vápencové skaly pri ceste z Valentovej do Prašnice