Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zbieranie minerálov

Magurka – Kiliánka (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané:
21.1.2015

Koniec decembra je časom firemných kapustníc a podobných radostí. Naša tohtoročná zimná akcia sa odohráva v nádhernom prostredí Nízkych Tatier – v tajomnej dedinke Magurka. Zima sa zatiaľ hlási len nevýrazne, v Liptove sneh takmer neleží, ale na Magurke je situácia lepšia nachádzame tu súvislú asi 10 cm vrstvu.

Cestujeme z Ružomberka cez Liptovskú Lúžnu do sedla Prievalec. Lesné porasty od Prašivej po Latiborku sú zdevastované víchricou, ktorá sa prehnala Slovenskom v máji 2014. Okolie malých kúpeľov Železnô je postihnuté veľmi silne, kalamity sú už ale z veľkej časti spracované.

Na Magurke si dávame povinný oddych, chystáme zábavné propriety a keďže máme ešte zo dve hodiny času, plánujeme krátku turistiku. Naším nepriateľom je nepriaznivé počasie, napriek vysokej polohe začína pršať, sneh je mokrý. Oblačnosť sa drží vo výške medzi 1200 a 1300 metrov.

Vyliezame z chaty Magurka a prechádzame na koniec osady. Plánujeme prejsť po modrej turistickej značke až kým sa bude dať. Značená trasa vedie po starej banskej ceste, ktorá spája viacero banských diel v bočných dolinkách od Striebornice až po Latiborskú.

Po štvrťhodine brodenia prichádzame na križovatku pri „bašovni“. Zrúcaninu banskej stavby míňame po strmom výšvihu. Z rúbaniska máme celkom pekný, takmer panoramatický výhľad na severovýchod. Škoda, že oblačnosť nám zakrýva vyššie polohy kopcov.

Prichádzame k veľkým haldám štôlne Kilián. Mohutné odvaly zapratali veľkú časť bočnej doliny, vytvárajú niekoľko terás. Sčasti sú porastené brezami a hlavne rakytou. Teraz haldy zakrýva snehová perina.

Kiliánku som navštívil pred mnohými rokmi – bolo začínajúce leto a ja s kamarátom sme sem dorazili z Ružomberka na bicykloch značky Liberta – bol to hrdinský výkon. Minerály z tejto výpravy si doteraz veľmi vážim.

Opúšťame haldu a postupujeme mierne stúpajúc ďalej, prechádzame do nasledujúcej bočnej dolinky. Aj tu nachádzame odvaly, ale menšie. Zanedlho sa prenesieme do tretej úžľabiny. Táto je pomerne široká a otvorená – opäť sa otvára celkom pekný výhľad. Podľa mapy vidíme, že dolina ústi pri horárni Kapustisko, popri ktorej sme prechádzali autom na Magurku.

Dostávame sa takmer na úroveň oblačnosti. Aj čas sa nachyľuje, je niečo po tretej popoludní a v tejto dobe sa už začína prudko stmievať. Likvidujeme preto naše zásoby čaju a iných pochutín a v družnom rozhovore sa vraciame. Šlapeme po vlasných stopách, takže postupujeme pomerne rýchlo. Na Magurku sa vraciame tesne predtým ako sa úplne zotmie.

Prechádzka zimnými Nízkymi Tatrami je skutočne krásna, teraz už môžeme vychutnávať kapustnicu.


Starý chatový tábor na Magurke vystriedali moderné chatky


Banský vozík

1. časť    2. časť    3. časť