Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Roháčska dolina v októbri (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 25.2.2013

Jesenný výlet do Roháčov je akýmsi zavŕšením našej turistickej sezóny, chystáme sa naň už mesiace. Z pôvodne zamýšľanej veľkej partie sme však na turistiku ostal opäť len dvaja – ja a mierne frfotajúca dcérka. Prvá časť cesty z Ružomberka do Podbiela vedie dokonalou inverziou – hmla je až nebezpečne hustá a oravskými kľukatými cestami sa plazíme asi štyridsiatkou.

Pred Habovkou však redne a v Zuberci sa už na nás zoširoka usmieva nádherné októbrové slnce. Roháče sa kúpu v jeho jase a volajú nás k sebe. Je to už dva roky od našej poslednej návštevy a všeličo sa tu zmenilo. Naše obľúbené parkovisko je pre autá už nedostupné – parkuje sa na veľkom parkovisku lyžiarskeho strediska Spálená. Je pomerne skoro, takže sme tu medzi prvými, aj tak sa však nevyhneme plateniu. Po splnení tejto radostnej formality začíname samotnú turistiku.

Roháčska dolina

Kráčame asfaltovou cestou spolu so skupinou turistov. Naša spoločnosť je veľmi pestrá – od dôchodcov, cez vysokohorských turistov až po niekoľko mimítok v kočíku. Slniečko svieti priamo na cestu, takže je nám po chvíli celkom horúco. Vyzliekame si vetrovky a ďalej kráčame len v svetríkoch a tričkách. Roháčska skupina sa dvíha od Sivého vrchu cez spálenú až k rozoklaným končiarom Ostrého roháča a Plačlivého. Asfaltka vedie štyri kilometre dolinou až k chate Ťatliačke, ktorá leží na brehu horského jazierka – plesa. Toto je síce umelo prehradené človekom, ale je rovnako krásne ako ostatné Roháčske plesá, ktoré ležia o niečo vyššie.

Ťatliakova chata

Cesta hore našťastie netrvá príliš dlho – pohodovým tempom prichádzame k chate za jeden a pol hodiny. Tu si dávame prestávku na brehu vody, fotíme okolie. Je tu plno turistov, väčšina z nich mieri smerom k plesám a na Volovec.

Popod Volovec

Po polhodine aj my dvaja pokračujeme chodníkom smerom k Roháčskym plesám. Dcérkina topánka je však na skalnatý povrch nie veľmi dobre pripravená, malá diera na špici sa dosť výrazne rozširuje. Preto sa radšej plies vzdávame a kocháme sa výhľadom na Smutnú dolinu, Roháč aj svahy Volovca. Slnko vyslovene pečie, dokonalé bezvetrie a fantastické výhľady sú nám odmenou za turistické úsilie. Tráva je úplne žltá, miestami spestrená červenými jarabinami a všadeprítomnými zelenými chvojinami kosodreviny.

Veľmi pomaly sa vraciame späť k chate pri jazierku. Tu si kupujeme malú pochúťku a začíname zostup k autu. Máme o niečo viac súkromia ako cestou nahor, rozprávame sa, tešíme sa z prírody. Za hodinu sme pri aute. Nádherný výlet jesennými tatrami bol krásnym zakončením sezóny.

Cesta domov cez Oravu nás veľmi neláka, ideme radšej ponad Huty do Liptovských Matiašoviec. Horská autostráda je lemovaná úžasnými žltými rakytami, výhľady sú tak fascinujúce, že nad Hutami chvíľu stojíme a obdivujeme Chočské vrchy a Oravu. Do Ružomberka sa vraciame neskoro popoludní.

Chodník ľadovcovou dolinou k Roháčskym plesám. Vzadu Ostrý roháč

Pohľad spod Volovca na západ

Tri kopy

Farebná cesta tesne pod Ťatliakovou chatou. Nad nami sa týči Volovec

1. časť    2. časť    3. časť