Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Špania Dolina v jeseni (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 10.4.2012

Minulú jeseň som v rámci liečenia mal absolvovať trojtýždňové kúpele v Kováčovej. Po zvažovaní plusov a mínusov som sa rozhodol chodiť do nich denne autom. Čakali ma teda opakované vozenia z Ružomberka ku Zvolenu. Začiatok môjho liečebného procesu bol plánovaný posledný októbrový týždeň. Od začiatku som sa tešil, ako si budem cestou do Kováčky robiť zastávky na zaujímavých miestach po ceste, čo sa mi vďaka vynikajúcemu počasiu a dobrému načasovaniu procedúr v kúpeľoch aj podarilo.

Samozrejme, miesto ktoré som nemohol obísť je Špania Dolina. Hoci som tu bol už veľakrát, priznám sa, že v jesennom šate som túto banícku obec ešte nevidel. Natešený teda nasadám do auta, s niekoľkohodinovým predstihom opúšťam Ružomberok a vyrážam do Starohorských vrchov.

Počasie je úžasné – teplota takmer 10 stupňov. V Liptove síce leží inverzia, na Donovaloch však po nej už nie je ani stopy – podobne aj na juhu je dokonale jasno. Prechádzam Starými Horami, na Ulmanke odbočujem k Španej Doline. Cesta je romanticky zapadaná červenými kopami bukového lístia. Musím dávať pozor na pozakrývané jamy. Po štyroch kilometroch stúpania prichádzam na Španku.

Parkovisko na námestí je takmer prázdne, nikde ani nohy. Kdesi nado mnou sem-tam zavrčí „cinkulár“ (ružomberský názov pre cirkulár), a to je všetko. Dokonalá ľudoprázdnosť mi ešte viac dvíha náladu. Vybaľujem z kufra ruksak, fotoaparát, paličky. Dnes nechcem chodiť mimo dedinu – mojim cieľom je vyjsť hore na haldu Maximilián a spraviť zopár pekných fotiek. Nenáhlivo vyberám aparát z obalu a cvakám nádhernú panorámu Maximiliánky zospodu. Potom začínam výstup k halde.

Prechádzam okolo krytého schodišťa vedúceho ku kostolu a po strmej ceste serpentínou dôjdem ku kaplnke pod prastarou lipou. Stúpanie na haldu vedie južným svahom, slniečko sa nádherne opiera, tak zhadzujem vetrovku. Okrem pekne osvetleného kostola Premenenia Pána mám už aj výhľad na druhú stranu doliny s Panským dielom. Severný svah kopca padá až k dedine a je ponorený do tieňa.

Pri kaplnke sa zdržiavam trochu dlhšie – meditatívna nálada ma neopúšťa ani keď stúpam ponad kostol k chodníku na haldu. Odbočka je nenápadný chodník doprava popod pekne opravený banícky dom – chatu. Prejdem cez tônistú zníženinu a som na mieste.

Na špaňodolinskom námestíčku

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť    6. časť    7. časť