Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zbieranie minerálov

Bešeňová (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané:
12.5.2011

Výlet k bešeňovským travertínom začíname dosť neskoro popoludní. Ako dopravný prostriedok sme však zvolili auto, takže si to môžeme dovoliť. Vyrazíme z Ružomberka nabalení prázdnymi fľašami cez Liskovú, Liptovskú Teplú do Bešeňovej.

Kúpeľná, teda vlastne kúpalisková obec leží 13 kilometrov na hranici liptovskomikulášskeho okresu. Kedysi ospalá dedina je dnes živá turistickým ruchom. Termálne pramene navŕtali v deväťdesiatych rokoch a odvtedy tu vyrástlo veľké kúpalisko, hotel a z každého druhého domu sa stál penzión. Bešeňovské travertíny sa rozkladajú na pomerne veľkej rozlohe severne od dediny. Plochu travertínových terás pretína cesta vedúca do dediny Potok a ďalej okolo priehrady Liptovská Mara do Mikuláša.

Prameň minerálnej vody sa nachádza v spodnej časti medzi cestou a železnicou. Na malej rozšírenie cesty nechávame auto a schádzame dole strmým svahom k prameňu. Minerálka je príjemnej železitej chuti podobná korytnickej, ale slabšia. Máme šťastie, pri prameni nikto nie je, takže môžeme hneď čapovať. Voda tečie pomerne silným prúdom, tipujem asi tak liter za minútu. Zatiaľ čo čapujem vodu moja spoločnica pobehuje okolo.

Kým sa nám plnia fľaše, fotografujem okolie. Od prameňa máme pekný, takmer panoramaticky výhľad na Nízke Tatry. Hrebeň pohoria sa pred nami odkrýva od Salatína až po Chopok a ďalej na východ. Dobre sú viditeľné ľadovcové kotly od Chabenca po Chopok. Na východe nám zakrýva výhľad rozložité Úložisko, najvyšší kopec liptovského paleogénu.

Travertín v Bešeňovej má veľmi zaujímavú žltkastú farbu. Minerálna voda obsahuje veľa železa, živá travertínová kopa je na povrchu sfarbená do červena. Aj fľaša s minerálkou sa už po jednom dni sfarbí červenou. Bešeňovský travertín sa v minulosti ťažil a používal na obkladanie budov, domáci ho používali oveľa prozaickejšie ako bežný stavebný kameň.

Najvýznamnejší skalný útvar je takzvaná Kaplnka, skala niekoľko metrov vyčnievajúca nad terén, na vrchole s betónovým krížom. Kedysi vraj na ňu s obľubou liezli horolezci, dnes už nie, výstup by mal byť zakázaný. Na veľkej ploche travertínové terasy je žiaľ živá len jedna kopa, čo v minulosti však bolo výverov vody viac. Ťažba kameňa a stavba cesty boli hrubé a veľmi násilné zásahy. Dnes sú bešeňovské travertíny chránené ako príroda pamiatka. Pri prameni bol v čase našej návštevy prekvapivý poriadok, žiadne staré fľaše, igelitky ani papiere. Chválime teda domácich za vzorný prístup.

Nabrali sme si 10 litrov vody domov a spokojne sme sa vrátili k autu. Otáčame sa radšej až pri dedine Potok, pretože pri prameni je cesta veľmi úzka. Domov cestujeme už nie cez dediny, ale po hlavnej ceste, do Ružomberku sa teda vrátime za necelých dvadsať minút.

375
Vytekajúca minerálna voda sfarbuje travertín do červena


Bešeňovské travertíny

1. časť    2. časť