Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Na Sliezsky dom z Tatranskej Polianky (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 4.5.2011

Výlet do Tatier je našou dlho pripravovanou akciou, takže sa náležite tešíme. Je nádherné počasie, jasné slnečné ráno nás nachádza už v aute cestujúc diaľnicou z Ružomberka smerom k Popradu. kocháme sa panorámou Nízkych Tatier, Choča, neskôr Západných a konečne Vysokých Tatier.

Cesta prázdnou autostrádou je rýchla. Pred Svitom odbočujeme z diaľnice na vedľajšiu cestu cez Mengusovce a Štôlu sa blížime k Tatrám. Na Cestu Slobody vychádzame vo Vyšných Hágoch a zanedlho už stojíme v Tatranskej Polianke. Hoci je leto a sezóna, takto skoro ráno nemáme problém zaparkovať.

Balíme si veci a vyrážame. Náš cieľ - Sliezsky dom je podľa turistických smeroviek vzdialený asi na dve hodiny chôdze, prevýšenie by malo byť okolo 700 metrov. Rozhodli sme sa, že pôjdeme celú cestu po asfaltke, možno sa nám túra predĺži, ale aspoň si nevytruštíme v teniskách nohu.

Hneď nad Poliankou nás čaká spustená rampa, obchádzame ju a stúpame ďalej. Kráčame serpentínami po širokom morénovom podhorí. Tatranská kalamita nám odkryla krásne výhľady na juh smerom k Nízkym Tatrám a keďže je ešte skoré ráno, môžeme obdivovať až vzdialenú Kráľovu hoľu. Postupne stúpame smerom k horám, lesa pribúda - sú to prevažne porasty s vyšším podielom smrekovca, ktoré neboli až tak veľmi rozvrátené.

Cesta prechádza cez Velický potok na mieste zvanom Velický most. Asfaltka je od tohoto miesta rozrýpaná a dosť úzka, práce zjavne súvisia s rekonštrukciou Sliezskeho domu. V čerstvom výkope je už položený kábel. Za Velickým mostom sa už pohybujeme naozaj v horskom prostredí, serpentíny vedú veľmi strmým traverzom cez ostrohu vybiehajúcu južne od Kvetnicovej veže. Ešte niekoľko zákrut a vychádzame z pásma lesa do kosodreviny.

Teraz sa pohybujeme po svahu vysoko ponad Velický potok a máme výhľad na východ. Vidíme vysoko sa dvíhajúci Slavkovský štít, z ktorého vybieha ostroha Sennej kopy. Na druhej strane sa nám nad hlavu dvíha Kvetnicová veža - južný “predvrchol” Gerlachu.

Prichádzame k veľkému hotelu - Sliezskemu domu. Ešte pred ním sa dávame trochu do poriadku, dožičíme si aj desiatu. Rátame s tým, že hotel je pre rekonštrukciu zatvorený, príjemne nás preto prekvapuje, že funguje bufet, v ktorom si objednávame nealko a vychádzame na terasu ovešanú turistami. Je z nej krásny výhľad do kotliny pod Tatrami.

Velický potok sa leskne v slnku jeho tok môžeme sledovať až po Poprad. Vychutnávame si pohodu na chate. Ľadovcová Velická dolina je od Sliezskeho domu už skutočný vysokohorský terén, chodník vedie ďalej okolo Velického plesa na známe lúky Kvetnica a ďalej popri Dlhom plese až na Poľský hrebeň. Skaly ostro odrezané ľadovcom sa lesknú na slnku od vody, pod nimi sa na oboch stranách doliny vŕšia suťoviská.

Z hornín tu prevládajú žuly, málo popretkávané pegmatitom. Z okolia Gerlachovského štítu sa spomínajú nálezy tmavohnedých a červených granátov. Nachádzajú sa tu bežne hrubé kremenné žily, avšak bez rudných minerálov.

Tatranská príroda je úchvatná, priamo z terasy pozorujeme nádherné jedince limby nad turistickou magistrálou smerom k Slavkovskému štítu. Neskoré leto je nádherné - počasie je oveľa stálejšie ako v júli a vo vzduchu už cítiť prvé nádychy nastávajúcej jesene.

Hoci neradi, opúšťame Sliezsky dom a zberáme sa na zostup späť po ceste dolu do Polianky. Ľudí na ceste už pribúda, sem tam aj nejaký cyklista, ale ešte stále máme pocit že sú dnes Tatry príjemne vyľudnené. Zostup nám trvá o niečo menej ako výstup, takže tesne pred obedom prichádzame do Polianky. Odtiaľ už cestujeme autom domov tak ako sme ráno prišli.

Pohľad od Sliezskeho domu smerom ku Gerlachu

Skaliská nad Velickým plesom

Vodopád vo Velickej doline

Mapka

1. časť    2. časť    3. časť