Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Vlkolínske lúky (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 28.10.2010

Na výlet vyrážame v dobrej partii z Ružomberka autom na Vlkolínec. Cesta je známa - 7 kilometrov na juh a potom odbočka do Trlenskej doliny. Auto nechávame kúsok pod dedinou. Je našťastie popoludnie bez dažďa a hoci slnko je zubaté, deň je celkom vydarený.

Prechádzame dedinkou, potkýname sa o davy turistov. Keďže je nedeľa, je ich tu aj v októbri stále dosť. Vychádzame na starú vozovú cestu vedúcu popod južný svah Sidorova na Vlkolínske lúky. Výstup je krátky ale pomerne strmý - trvá asi dvadsať minút.

Na lúkach

Hore nás čaká veterné počasie. Vlkolínkske lúky sa rozkladajú v širokom horsko sedle v nadmorskej výške asi 850 metrov medzi vrchmi Sidorovo a Málinô brdo. Kedysi boli pravidelne kosené Vlkolíčanmi aj Ružomberčanmi, dnes sa skôr vypásajú - celé leto tu býva postavený salaš. V októbri je tu už ale ticho, bez ovečiek.

Sedlo

Sedlo je nevysoko situované, je z neho však krásny výhľad na juh na Revúcku dolinu, Nízke Tatry aj východnú časť Veľkej Fatry. Smerom na juh len pár stoviek metrov sa dvíhajú krásne skaliská Haliny. Hneď za nimi vzadu je lyžiarske stredisko Skiparku.

Horniny

Sidorovo je kopec budovaný v hornej časti hlavne dolomitom, nižšie skôr slieňovcom a slienitým vápencom. V hornine sú časté kalcitpvé žilky a niekedy aj pekné ukážky limonitov. Niektoré drobné vorky z puklín majú aj náznaky lebníčkov. Zaujímavé jasno oranžové limonity možno vidieť dokonca priamo na vozovej ceste z Vlkolínca. Na vrchole Sidorova sa v dolomite dajú pri troche šťastia nájsť pekné kryštály priesvitného kalcitu, podobné ako na neďalekej Veľkej skale (asi 2 kilometre severne).

Oddych, turistické trasy

V sedle sa križuje niekoľko turistických chodníkov. Zelená značka z Ružomberka, ktorá pokračuje do sedla Vtáčnik a ďalej na hlavný hrebeň Veľkej Fatry, modrá značka po krásnom chodníku dolinou Hrabovo a ďalej výstupom na Málinô brdo, červená značka vedie strmým výstupom kolmo hore na Sidorovo. Žiaľ turistické značenie je v sedle dosť zmätočné, pretože trasy sa nestretajú v jednom bode ale sa mierne obchádzajú. Hlavne hľadanie značky na Sidorovo vie byť dosť otravné a zdĺhavé.

V sedle sa nachádza pekný drevený prístrešok a studnička. Pramenitú vodu ľudia radi pijú, hoci ja si nemôžem pomôcť, mne proste zapácha po ovciach. Ale pri túrach z nej vždy moji známi pili a všetci zatiaľ prežili :)

Zostup

Zostup do Vlkolínca je rýchly, hoci treba dávať pozor pod nohy. Cesta je veľmi kamenitá, niekedy aj nebezpečná, pretože sa tu zvyknú spúšťať cyklisti a dokonca motorkári. Výlet aj s cestou autom nám trval okolo dvoch hodín.

Pohľad z Vlkolínskych lúk na Trlenskú dolinu
a žulový vrch Polčíkovo

1. časť    2. časť