Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ráno pri Bielom Potoku – september (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 10.9.2025

Je pekné septembrové ráno. Dnešná vychádzka bude smerovať z Ružomberka na Biely Potok. Štartujem ráno, tesne pred šiestou hodinou. Slnko sa práve chystá vyskočiť spoza Tatier na oblohu. Je jasno, pomerne chladno, okolo 7 stupňov. Vystrojený mikinou začínam putovanie. Najprv prechádzam ulicou Jelence, neskôr po Ceste do Baničného.

Hornou ulicou prechádzam sídlisko a cestou Do Žlebín klesám k rieke Revúcej. Odtiaľ kráčam proti prúdu rieky k novostavbám – rezortu Bátorky. Voda hučí, prúd je po daždi celkom silný, mierne kalnej farby. Prechádzam po moste a som na začiatku cyklotrasy Korytnička. Krátka pauza. Po trase železnice vedie pekný asfaltový chodník. Rovný, bez hrbov, výborný pre jazdcov aj chodcov. Vedie popri vode. Medzi stromami vyniká obrovský topoľ, jeho hrubý kmeň je asi meter od cesty.

Mám pekné výhľady na hrebeň medzi Borovniskom a Ostrým. Slnko sa driape hore, údolie Revúcej je krásne osvetlené. Po 5 tisíc krokoch od domu prichádzam k vápenke. Tehlové komíny poznačené zubom času. Za ňou bol veľký vápencový lom, žiaľ už je rekultivovaný. Dali sa v ňom nájsť krásne kalcitové kryštály skalenoedrického tvaru. Tiež rôzne druhy rohovca.

Pochodujem popri vode ešte kilometer a už som pre železničnom moste cez Revúcu (patrí k cyklotrase). Prejdem po ňom a som na Bielom Potoku. Mestská časť je rozťahaná, nejdem ju prejsť celú ale po čase sa otáčam. Cesta naspäť je mierne dolu kopcom, takže sa „veziem“. Pár fotiek na pamiatku a už som opäť v meste. Cestou sa ešte zastavujem v potravinách a naložený sa vraciam domov. Ranná prechádzka mi trvala dve hodiny.