Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ludrovská dolina - Kde zo skaly voda padá (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 5.9.2010

Ludrovská dolina je najzápadnejšia dolina v Nízkych Tatrách. Tiahne sa od krásneho rozložitého Salatína v dĺžke 8 kilometrov na sever k Ružomberku. V jej závere sa nachádza krásna tiesňava Hučiaky, pripomínajúca kaňony Slovenského raja.

Do Hučiakov vyrážam na bicykli z Ružomberka. Je júnové popoludnie, v meste 28 stupňov - ideálny cykločas. Premotávam sa mestskou premávkou takmer pol hodiny, kým sa dostanem na cestu do Ludrovej. Asi dva kilometre za Ružomberkom prechádzam okolo krásneho stredovekého kostolíka Všechsvätých. Prichádzam na križovatku pred Liptovskou Štiavnicou - odbočujem na juh a blížim sa k nízkotatranským vrchom.

Ludrová

Do Ludrovej prichádzam po prejdení asi 6-tich kilometrov. Cesta dedinou je mierne stúpajúca a nedávno opravená - jazda je celkom príjemná. Zastavujem na chvíľu pri malom bufete v dedine a kochám sa pohľadom na vrch Kohút a rozložité Bohúňovo - zalesnený kopec pred samotným Salatínom.

Do doliny vchádzam po ôsmich kilometroch cesty. Cesta je asi na tristometrovom úseku dosť strmá, takže zosadám z bicykla a chvíľočku ho tlačím. Po prekonaní prvej tiesňavy však už opäť nasadám a krútim dlhým a rovným dnom doliny popod Ostrô až pod Brankov. Slniečko sa práve schováva za hrebeň - je už dosť veľa hodín a vyzerá to tak, že budem musieť najkrajšiu časť cesty absolvovať v tieni. Aspoň na niektorých miestach však lúče prebleskujú na cestu.

Kde zo skaly voda padá

Názov mi je dobre známy z lesníckej mapy - oblasť Ludrovskej doliny spadá do bývalého lesného hospodárskeho celku Biely Potok a starú mapu mám niekoľko rokov doma. Krútim pedálmi temnejúcou dolinou, odhodlaný, že toto miesto musím dnes nájsť. Samozrejme, keďže sa nachádza pri doline, nie je to žiaden problém.

Ako názov napovedá, jedná sa o malý vodopád, vysoký približne 3 - 4 metre, padajúci z dolomitovej skaly na ľavom svahu doliny. Skala vytvára akýsi prah, tiahnúci sa niekoľko desiatok metrov pozdĺž dna doliny. Je leto, nepršalo už zo dva týždne, takže vody preteká veľmi málo, napriek tomu je vodopád stále “aktívny”. Určite najkrajší je na jar alebo po väčších dažďoch.

Samozrejme oproti Brankovskému vodopádu, ktorý mimochodom padá z toho istého kopca, ale na druhej (západnej) strane v údolí Revúcej je tento vodopádik len malý krpec, je však ľahko dostupný a je peknou ozdôbkou doliny.

Výhľad na Úplazy

Úplazy sú vysoké cez 1400 metrov a je to už naozajstný vysokohorský kopec v salatínskej skupine. najkrajšie výhľady naň sú samozrejme z diaľky - napríklad z protiľahlého hrebeňa Veľkej Fatry - Smrekovica a Šiprúň. Vrchol kopca je korunovaný krásnymi vápencovými útvarmi a nedotknutým vysokohorským pralesom. V okolí Salatína, Malého Salatína a Úplazov sa predpokladá výskyt systému jaskýň.

Pred Hučiakmi

Pokračujeme ďalej hore dolinou. Chceme dôjsť až k odbočke červenej turistickej značky do Hučiakov. Tu sa stretávam so sklamaním, pretože toto miesto si pamätám ako jedno z najkrajších v doline. Teraz je tu rovno nad turistickým odpočívadlom čerstvé rúbanisko, naokolo bordel, konáre, cesta rozmlátená a plná blata - príšerný obraz. Zamýšľam sa nad tým, ako vlastne ochrana prírody u nás funguje a na čo sú nám povyhlasované národné parky. Takýto “svinčík” si Hučiaky nezaslúžili.

Záver

Mierne znechutený otáčam bicykel a vraciam sa pomaly tmavnúcou dolinou do Ludrovej. Tu sa ešte na chvíľu zastavujem v bufete a točím domov. Prudko sa ochladilo, takže vyťahujem rezervné svetre a posledné kilometre absolvujem dobre zabalený. Z Ružomberka do Hučiakov a späť som na tachometri napočítal 27 kilometrov.

Vodopád

Vodopád

1. časť    2. časť