Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zbieranie minerálov

Sitno - jar 2010 (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané:
20.7.2010

Jarný výlet na Sitno začíname v Krupine. Cesta cez Žibritov do Antola je už notoricky známou záležitosťou. Každopádne si ju vychutnávame, pretože takto skoro na jar sme tu ešte neboli. Lesy sú neolistené a keďže je slnečné ráno, cesta prežiarenými kopcami je priam povznášajúca.

Do Antola prichádzame pomalou jazdou asi za 20 minút. Po hlavnej ceste smerom k Prenčovu sa vezieme necelý kilometer a odbočujeme na nevýraznú cestu doprava, ktorá vedie až na vrchol Sitna. Po kilometrovom stúpaní prichádzame na „náhornú rovinu“ na ktorej sa rozkladá osada Roveň. Odtiaľto sa vezieme serpentínami lesom až na rozľahlé Sitnianske lúky (aj polia). Výhľad na centrálnu časť Štiavnických vrchov je tak krásny, že musíme zastaviť. Vystupujeme do vetristého počasia a ostávame chvíľu v prekvapení stáť – vonku vládne neobyčajný chlad.

Vidíme vzdialenú Banskú Štiavnicu aj bližší Antol s bielym štvorcom kaštieľa. Nad nami sa týči vrchol Sitna. Pokračujeme v jazde autom, vchádzame do lesa, obchádzame vrchol Sitience a na malom drevosklade nechávame auto zaparkované. Ďalej pokračujeme vo výstupe peši. Napodiv, hoci je skoré ráno, je tu už niekoľko áut a k vrcholu sa z nich roja turisti.

Je po niekoľkodňových dažďoch, terén je veľmi mokrý, dokonca po ceste sa valia prúdy vody. Vody je tak veľa, že doslova vyráža na povrch hocikde v lese, sú jej plné priekopy. Také čosi som teda v presýchavých štiavnických lesoch ešte nevidel.

Výstup

Sitno je známe skalnými útvarmi. Tieto sa väčšinou nachádzajú na západnej a južnej strane vrchu. Aj počas stúpania po lesnej ceste vidíme v poraste ojedinelé skaliská, vypreparované eróziou. Andezit je charakteristicky vrstvený. Sitno je pozostatok lávového prúdu, takže má podobný pôvod ako napríklad Ľubietovský vepor. Okraje vrchu podliehali silnej erózii a vzniklo jedinečné andezitové „skalné mesto“.

Po niekoľkých serpentínach a asi dvestometrovom prevýšení sa nachádzame na vrcholových lúkach. Na žltej vlaňajšej tráve sa skvejú trsy modrých kvetov, pri bližšom pohľade vidíme, že sú to poniklece. Zaraz sa cítime ako doma na Liptove. Tieto chránené kvietky sme v štiavnických vrchoch veľmi nečakali. Čaká nás ešte jeden prechod zalesneným južným okrajom vrcholovej plošiny a za ním už konečný výstup k rozhľadni na vrchole.

Vietor našťastie pomaly utíchol, krásne slnečné počasie však ostalo. Sneh už celkom zmizol. Prichádzame k vežičke, kde sa už rekreuje okolo desať turistov. Väčšina z nich prišla od Počúvadla po schodisku vedúcom cez skalné mesto.

Na vrchole

Priamo na skale pri rozhľadni rastie asi najkrajší trs poniklecov, aké sme tu videli. Takmer chcem veriť, že tu boli zasadené náročky. Kocháme sa krásnym a skutočne ďalekým výhľadom. Po krátkom oddychu a návšteve vežičky prechádzame pekným brezovým hájom na západný okraj plošiny. Zo skál máme pekný výhľad na Štiavnické Bane, hrebeň Štiavnických vrchov. Cez neolistené lesy máme aj pekný pohľad na bližšie okolie Sitna – Petrov vrch, okolie Počúvalského jazera.

Po krásnom výhľade sa vraciame k vežičke. Tu sa naša malá výprava dáva opäť dokopy a vraciame sa pomalým tempom z vrcholu k autu. Padlo rozhodnutie navštíviť aj ruiny sitnianskeho hradu. Odbočka k nemu je označená tabuľkou, takže neblúdime a kráčame priamo k nemu. Tu zostávame asi hodinu. Potom sa už vraciame k autu a späť do Krupiny.

01m
Pohľad zo sitna na Tatársku lúku, Petrov vrch, Štiavnické Bane

03m
Centrálna časť Štiavnických vrchov s Banskou Štiavnicou,
vzadu Kremnické vrchy

04m
Skalné útvary na Sitne

05m
Pohľad zo Sitnianskych lúk na Prenčovskú vrchovinu - juh

06m
Sitno od východu

07m
Prenčov zo Sitna, dolina riečky Štiavnice
odvodňuje "kalderu" Štiavnických vrchov

08m
Cesta na Sitno od Antola

09m
Pohľad na kaštieľ v Svätom Antone zo Sitnianskych lúk

02m
Skalné mesto na severnom svahu Sitna

1. časť    2. časť