Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Babia hora (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 30.5.2010

Na najvyšší vrch slovenských Beskýd vyrážame z bývalej kúpeľnej osady Slaná voda za Oravskou Polhorou. Tu nechávame stáť nášho plechového mustanga a pokračujeme peši. Výstup začína najskôr nenáročným pochodom od Slanej vody k Hviezdoslavovej horárni. Kráčame lúkou, potom riedkym smrekovým lesom – alejou. Babia hora sa mohutne týči pred nami, vyzerá veľmi vzdialene.

Pochod lesíkom s veľmi decentným stúpaním trvá asi tak hodinu. K horárni, v ktorej sa rád zdržoval Hviezdoslav a kde vznikla jeho známa Hájnikova žena prichádzame dobre naladení. V horárni je otvorené literárne múzeum. Drevená budova je pekne udržiavaná a vidno, že je o ňu dobre postarané. Dokonca na „gánku“ sú kvetináče s červenými muškátmi.

Výstup

Za horárňou žltá značka stúpa už dosť strmo lesnou cestou. Bohužiaľ, krásne smrekové porasty ničí kalamita, lesníci sa snažia zabrániť aby sa šírila ďalej, napadnuté drevo sa odstraňuje, ale vyzerá to tak, že smrekové porasty ešte dostanú zabrať. Čo z nich prežije, ukáže až budúcnosť.

V dolnej časti prechádzame cez krásny mostík, ktorý nás prenáša cez rozbúrený horký potok – obraz takmer tatranský. Stúpanie na Babiu horu nie je až také strmé, zato je dosť dlhé. Našťastie občasné výhľady na juh kompenzujú vynaloženú námahu.

Po dobrej viac ako hodine sa dostávame do oblasti vysokohorkých lesov. Smrek sa strieda s kosodrevinou. Všade je strašne veľa brusničia, je známe, že hoci je Babia hora chráneným územím, drancovanie brusníc zberačmi tu prebieha v jeseni dosť nerušene.

Záverečné metre

Vo výške nad 1700 metrov sa už kosodreviny nachádza málo, vystupujú holé pieskovcové skaliská, sem tam borievka nízka a tráva. Vrchol je už blízko a je vyslovene bralnatý. Cítime sa tu ako v Nízkych Tatrách, až na to, že výhľad je úplne „naopak“. Vysoké Tatry vidím na južnom obzore, čo je pre nás natoľko exotické, že sa musíme týmto smerom dívať každú chvíľu.

Tatry v diaľke sú na pohľad oveľa rozoklanejšie ako pri pohľade od Liptova či Spiša, predsa len na poľskej strane je oveľa viac vápenca. Dobre naladení stojíme po takmer štvorhodinovom výstupe na vrchole.

Babia hora

Vrchol je pre nás prekvapením, na poľskú stranu sa kopec zvažuje veľmi prudko – vytvára obrovský ľadovcový kar s extrémne strmými svahmi a skalnými „útesmi“, ktoré odhalil ľad a firn. Svahy sú tak strmé, že ešte aj kosodrevina má problém sa tu uchytiť. Smerom na západ od vrcholu sa špicatí ostrejší vrchol Malej Babej hory. Chodník medzi nimi je extrémne preplnený turistami, ktorí na Babiu horu prichádzajú z Poľska.

Národný park

Naša strana kopca spadá pod ochranu Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava, poľská je chránená dokonca ako Národný park, čo je logické, pretože práve z poľskej strany je hora skutočne prekrásna a Poľsko predsa len tých pohorí až tak veľa nemá.

Charakteristika CHKO

CHKO Horná Orava (1979, 70 332,5 ha), priamo nadväzuje na Babiogorski Park Narodowy v Poľsku (1954, 1703,70 ha). Z geologického hľadiska hodno spomenúť niektoré charakteristické črty vyplývajúce z flyšového podkladu. Je to najmä už spomínaná glaciálna modelácia vrcholu Babej hory, nálezy hieroglyfov na vrstevných plochách pieskovcov, jódo-brómový minerálny prameň na Slanej vode pri Oravskej Polhore, viazaný na naftové soľanky i morfologické depresie na úpätiach svahov vyplnené rašeliniskami.

Zostup

Cez Malú Babiu horu sa dá síce zostúpiť dole, mám však na pamäti orientačné problémy, ktoré sme mali v týchto miestach pred pätnástimi rokmi pri prvej návšteve tohto vrchu. Takže sa rozhodujeme radšej vrátiť tak ako sme prišli. Zostup je už rýchly, počasie nie je síce jasné, ale vzduch je prekvapivo čistý a výhľad veľmi dobrý.

Babia hora

1. časť    2. časť